Ivan Hašto, Trebostovčan, žiak tercie B Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine sa tento rok zúčastní na medzinárodnom kole súťaže IJSO 2014 v ďalekej Argentíne. Aká bola cesta za týmto cieľom, čo ho na nej stretlo, či sa na súťaž už pripravuje priblíži Ivan Hašto v nasledujúcom rozhovore.
Čo ťa motivovalo zapojiť sa do tejto súťaže? Prečo si sa zapojil?
Odjakživa ma zaujímala fyzika. Pre mňa je to hobby, nie povinnosť, práca, nuda ako pre iných. O súťaži som sa dozvedel na hodine techniky a hneď ma zaujala. Je to fyzikálno-chemicko-biologická olympiáda. Na hodine sa všetci museli registrovať a bolo už len na nich, aby pokračovali s domácim experimentom. Ja som sa naň pozrel a hneď ma zaujal. Plus motivovala ma odmena v prípade úspechu – možnosť reprezentovať SR v Argentíne.
Veril si, že môžeš postúpiť?
Na začiatku nie. Predsa len, v podstate som vedel len základy a keď som v zadaniach úloh videl, koľko toho ešte neviem, tak som váhal. No rozhodol som sa pokračovať. S pribúdajúcim študovaním som si začínal veriť viac a viac. Až napokon som si bol istý aspoň nejakým úspechom.
Idú ti tieto predmety lepšie ako ostatné?
Celkom áno. Fyzika mi ide o dosť lepšie ako ostatné predmety. Predsa len tu niekedy chápem vzorcu aj bez vysvetlenia a tak. Fyzika – to je moje. Potom je biológia a nakoniec chémia. V tých všetkých chemických reakciách, elektrónoch, titráciách nie som až tak doma, ale vďaka štúdiu v škole za pomoci pani profesorky chémie sa do toho konečne dostávam.
Ako prebiehala samotná súťaž?
Začalo sa to domácim kolom, ktorého súčasťou bol aj fyzikálny experiment. Nasledoval internetový test. Postúpil som vďaka vynikajúcemu výsledku z domáceho experimentu. Potom sa šlo na celoslovenské kolo na Štrbskom Plese, ktoré sa konalo 25.-27. mája tohto roku. Nanešťastie som si deň predtým dosť vážne zlomil ľavú ruku, a tak so mnou musel ísť sprievod. Len tak-tak som sa vypýtal z nemocnice, ale doktor po krátkom prosíkaní privolil. Na celoštátnom kole sme robili testy, experimenty a teóriu z biológie, fyziky a chémie. Všetko sa to udialo behom dvoch dní. Už po prvom dni som sa umiestnil štvrtý a túto pozíciu som si udržal aj nasledujúci deň. Na vyhodnotení vybrali prvých siedmich súťažiacich, ktorí po prázdninách mali ísť na preskúšanie. Na preskúšaní sa mali vybrať traja do jedného tímu, ale vďaka schopným usporiadateľom bolo možné zobrať šiestich do dvoch tímov. Cez prázdniny som sa samozrejme učil a moja pozícia v Bratislave v septembri na preskúšaní stúpla zo štvrtého miesta na druhé. A tak som sa dostal do reprezentačného tímu Slovenska.
Čo všetko na teba čaká v Argentíne? Už sa tešíš?
V Argentíne by to malo vyzerať podobne ako celoštátne kolo. Ako prvý pôjde uvítací ceremoniál. Skúšanie bude pozostávať z experimentov, teórie a aj nejakých testov z biológie, fyziky a chémie. Je jasné, že sa mám ešte čo učiť. Ako to všetko presne bude prebiehať? To sa dozviem až priamo na mieste. Tiež som zvedavý.
Či sa teším? No jasne, kto by nie. Trópy uprostred zimy, to bude super. Ešte k tomu uvidím kus sveta, „potrénujem“ angličtinu naživo a 100% sa niečomu aj priučím.
Ako sa pripravuješ na súťaž?
Pán doc. RNDr. František Kundracik, PhD. nám posiela každé tri týždne úlohy a materiály, z ktorých sa máme učiť. A z toho sa aj učím. Ďalej úlohy ktoré vyriešim, musím poslať mailom naspäť na kontrolu.
Podporovali ťa blízki? Čo na to povedali spolužiaci, učitelia?
Tak rodina ma veľmi podporovala. Hlavne moja mama, ktorá je zhodou okolností učiteľkou fyziky a matematiky na našej škole – Gymnázium Jozefa Lettricha v Martine. A ocino mi pomáhal pochopiť ako to funguje v elektrických obvodoch. Týmto by som sa im chcel poďakovať. Ale nielen im, ale aj pani profesorke Ing. Alene Behúňovej a Ing. Zuzane Kučírkovej za chémiu a pánovi profesorovi Mgr. Jánovi Vaňkovi za biológiu. Ďalej sa chcem poďakovať aj kamarátom, ktorí ma podporovali.
Čo rád robíš vo voľnom čase?
Vo voľnom čase rád modelárčim. Staviam plastové modely z druhej svetovej vojny. Veľa ľudí si povie, že to musí byť ľahké, ale keď do školy donesiem rámček so stovkami dielov, tak všetci sa udivene pýtajú, ako z toho môže vzniknúť napr. lietadlo. Zaujímam sa aj o spomínanú druhú svetovú vojnu. Hlavne o Ruský front. Milujem bicyklovanie, cez leto som chodil s kamarátom aj na celodenné túry. Baví ma vesmír. Pokiaľ ide niečo zaujímavé na TV, ihneď prepínam kanál na vybraný program. Skôr ma bavia vedecké fakty ako sú napr. vedecké teórie, moderné raketové pohony, história vedeckých objavov atď..
Uvažuješ už o tom, čo po škole? (vysoká škola, aká, alebo práca?)
Áno, už od ZŠ mám sen lietať, ktorý mienim aj splniť. Áno lietanie vo mne vzbudzuje pocit voľnosti. Raz som už pilotoval vďaka letom v Očovej, kde za poplatok môže človek pol hodinu pilotovať ozajstné lietadlo za asistencie pilota. A ten pocit bol úžasný. To je pre mňa životný cieľ. Kde na školu? Asi niekam na vysokú školu technického zamerania. Ale ešte nič nie je isté, zatiaľ je všetko vo hviezdach.
