V Turčianskej knižnici sa uskutočnilo vďaka spolupráci so Súkromným centrom špeciálno-pedagogického poradenstva v Martine a Inštitútu rodinnej terapie a terapie vzťahovej väzby stretnutie so špeciálnou pedagogičkou, terapeutkou a lektorkou Monikou Boričovou.
Aj dobrý úmysel, môže vyvolať negatívnu reakciu
V rámci prednášky na tému Výchova bez porazených podľa Gordona, špeciálna pedagogička, Monika Boričová oboznámila rodičov s P.E.T kurzami (Parent Effectiveness Training) a výchovou detí pomocou filiálnej terapie. Kurzy pomáhajú rodičom budovať a udržiavať dobré vzťahy s deťmi. Výchova detí v domácnostiach nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá, niekedy sa oplatí nechať si pri výchove poradiť od špeciálnych pedagógov, psychológov, či zájsť s dieťaťom do poradenských centier, ktoré disponujú rôznymi alternatívnymi metódami výchovy pomáhajúce rozvíjať vzájomnú komunikáciu medzi rodičom a dieťaťom.
Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie a myslí si, že jeho výchovná metóda je najlepšia možnosť zo všetkých výchovných praktík. Rodičia si neskôr uvedomia, čo nesprávne zvolenou metódou spôsobili, pretože aj ten najlepší úmysel, môže v konečnom dôsledku vyvolať negatívnu reakciu dieťaťa. Zlá metóda vo výchove v konečnom dôsledku neexistuje.
Dôležité je naučiť sa dieťa počúvať a porozumieť mu. Napríklad pri spoločnom učení s deťmi a pri písaní domácich úloh nie sú dôležité len správne použité slová, s ktorými sa dieťaťu prihovárame, ale napríklad tón hlasu, s akým vysvetľujeme problematiku. Dieťa si zapamätá situáciu, pocity a atmosféru, akú rodič na neho vyvíja a tak je pre neho jednoduchšie pochopiť učivo.
Stali sa jedným z najúspešnejších programov
P.E.T. kurzy napomáhajú vybudovať si dlhodobo uspokojivé vzťahy s deťmi, predchádzajú konfliktom a ponúkajú ich účinné riešenie, Hlavným východiskom kurzu je kniha s názvom VÝCHOVA BEZ PORAŽENÝCH od Thomasa Gordona, ktorý je aj samotným autorom medzinárodného projektu. Americký psychológ už od roku 1963, tieto kurzy pre rodičov pripravil a v súčasnosti prebiehajú v 43 krajinách. Za viac ako polstoročie svojej existencie sa stali jedným z najúspešnejších programov rozvíjania komunikačných zručností.
Pracoval dlhé roky s deťmi a uvedomoval si dve skutočnosti: na jednej strane videl, že dospelí svojím správaním často nevedome ubližujú svojim deťom. Zároveň vedel, že zvládanie emócií detí je mimoriadne náročné, a ak človek nemá patričnú prípravu, tak je to takmer nemožné. Kurzy sú založené na myšlienke, že výchova sa zaobíde bez trestov a môže viesť k napĺňaniu potrieb detí aj rodičov takým spôsobom, aby sa nikto necítil byť porazený vo vzťahoch s najbližšími. Monika Boričová je jedna z piatich lektoriek na Slovenku. „Na svete je už 50 tisíc školiteľov a ja som rada, že sme s tým začali aj na Slovensku. pretože si myslím, že toto vzdelávanie je veľmi potrebné v našom štáte.“
Ďalšou metódou, ktorá podporuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom je filiálna terapia. O filiálnu terapiu sa ešte v 60-tych rokoch 20. storočia významne zaslúžili Bernard a Louise Guerneyocvi. Na Slovensku sa o jej rozšírenie a vzdelávanie terapeutov pričinila najmä Zuzana Dubeková-Tatárová, ktorá tento prístup študovala v USA pod Landrethovým vedením. „Filiálnou terapiou sa rodič učí ako byť s dieťaťom, ako mu zadať hranicu a ako má s ním nájsť inú – tú správnu cestu na riešenie problému,“ vysvetľuje Boričová.
Jej cieľom je vylepšiť vzťah medzi rodičom a dieťaťom, vytvoriť pre dieťa akceptujúce prostredie, v ktorom môže naplno vyjadriť svoje pocity a myšlienky, a zvýšiť schopnosť rodiny navzájom komunikovať. Terapeutka hovorí, že v komunikácií a vo výchoveje dôležitá empatia, súcit a taktiež úprimnosť.
Najčastejšie problémy s výchovou detí sú práve v tom, že každý z dvojice rodičov má iný pohľad na vec a je najmä vecou komunikácie, ako problém vyriešime. Terapeutka radí, že je dôležité najmä rozpoznanie problému a určenie komu problém patrí. „Problémy by sme mali riešiť „férovo“ , ale často krát sme féroví tak ako chceme my. Riešiť problémy férovo znamená vypočuť si druhú stranu a nájsť spoločné riešenie.“
Daniela Hujčáková
