Milota Strončeková, sociálno – rehabilitačná pracovníčka z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Ako profesionál sa tejto práci venuje 22 rokov, ako dobrovoľníčka viac než 40 rokov. Sama je zrakovo postihnutá, klasifikovaná ako nevidiaca. Zrakový problém má viac než 82% svetovej populácie. Ako sme na tom s debarierizáciou a s akými problémami sa dennodenne stretávajú slabozrakí a nevidiaci? Podľa Strončekovej je stále čo zlepšovať. „Opravujú sa chodníky no vybudujú sa zle, odstráni sa bariéra pre vozičkára alebo pre mamičku s kočiarom, ale vzniká bariéra pre občana s vodiacim psom. Do debarierizácie patrí aj ozvučenie mestskej hromadnej dopravy, ktoré v Martine žiaľ doteraz na rozdiel od Žiliny nefunguje.“ Čo sa v súčasnom modernom svete otvorilo je integrácia zrakovo postihnutých v bežnom type škôly, tá je však pre nevidiaceho podľa Strončekovej do určitej miery dosť nereálna. Život slabozrakým a nevidiacim uľahčujú aj rôzne pomôcky. Okrem bielej palice, vodiacich psov či lupy sú to napríklad aplikácie do smartfónov, ktoré fungujú ako slepecké navigácie a pod. Najväčším relaxom pre ľudí so zrakovým postihnutím sú vraj audioknihy, na trhu sa však už nachádzajú aj špeciálne verzie spoločenských hier pre nevidiacich.
Foto: Facebook.com, Milota Strončeková (archív)
