Zuzane Kanderkovej (27) z Lednických Rovní pred tromi rokmi v martinskej nemocnici transplantovali obličku, teraz tu priviedla na svet synčeka Viktorka. Stala sa tak prvou pacientkou Transplantačného centra Univerzitnej nemocnice Martin, ktorá po transplantácii porodila.
S obličkami mala problém od malička
Zuzana mala s obličkami problémy už odmalička. Keď sa jej stav zhoršil natoľko, že obidve prestávali fungovať a transplantácia bola nevyhnutná, celá jej rodina sa rozhodla ísť na testy, aby zistili, či niekto z nich môže byť vhodným darcom. „Obaja rodičia aj bratia ich absolvovali okamžite, testy nakoniec ukázali, že pre darcovstvo je najvhodnejšia mamina,“ hovorí Zuzana Kanderková, ktorej sa ešte aj dnes pri spomienke na to, čo pre ňu jej mama spravila, tisnú slzy do očí. „Bolo to veľmi ťažké, ale ako rodina sme držali pokope. A to je hlavné,“ doplnila Zuzana. Po transplantácii musela dodržiavať určité zásady, no operácia jej život neobmedzila. Dôkazom je fakt, že pred pár dňami na Gynekologicko-pôrodníckej klinike UNM priviedla na svet zdravého synčeka Viktorka.
„Svoje pocity ani nedokážem opísať. Pred tými troma rokmi by mi ani nenapadlo, že budem niekedy riešiť svoje tehotenstvo. Som šťastná, že sa to vôbec dalo a že mi to lekári schválili. Bála som sa, že vlastné deti nikdy nebudem môcť mať. Je úžasné, čo dnešná medicína umožňuje,“ hovorí čerstvá mamina, ktorá si zároveň pochvaľuje aj veľmi ľudský prístup lekárov, ktorí vedeli pochopiť každú jej obavu a vždy jej všetko vysvetlili.
Na tehotenstvo sa pripravovala rok
Kým vôbec dostala od tímu špecialistov z transplantačného oddelenia zelenú, že môže otehotnieť, pripravovala sa pod ich dohľadom celý jeden rok. „Pacienti po transplantácii obličky musia užívať tzv. imunosupresíva, lieky, ktoré zabraňujú, aby organizmus transplantovaný orgán odvrhol. Imunosupresia však môže spôsobiť poškodenie plodu v tele matky,“ vysvetľuje doc. MUDr. Ivana Dedinská, PhD., zástupkyňa prednostu pre Transplantačné centrum UNM. Lekári teda musia dopredu vedieť, že pacientka po transplantácii chce otehotnieť. „Museli sme zvážiť riziká, zistiť, či štep funguje tak, ako má a či je oblička stabilná. Až potom sme mohli znížiť imunosupresiu. No museli sme ešte nejaký čas sledovať, či sa funkcia obličky nezhorší na takto redukovanej imunosupresii.“ približuje celý proces lekárka. Zuzanine výsledky boli dobré, navyše, obličku jej mama darovala „preemptívne“. To znamená, že okrem vynikajúcej genetickej zhody s mamou, nemusela chodiť na dialýzu – transplantácia sa uskutočnila pred úplným zlyhaním Zuzaniných obličiek. Počas tehotenstva bola pacientka pod neustálym dohľadom nefrológov a v kontrolách bude pokračovať aj naďalej.
„Chcem sa všetkým veľmi pekne poďakovať, mamine, preto, čo pre mňa spravila, že mi darovala svoju obličku aj lekárom, ktorí odviedli výbornú robotu a možno odkázať aj iným ženám, ktoré sú po transplantácii a obávajú sa, že nikdy nebudú mať vlastné deti, že to je možné,“ hovorí šťastná mamička.
Zdroj: UNV Martin
