Pandémia Covid-19 ovplyvnila dostupnosť zdravotnej starostlivosti pacientom s rôznymi pľúcnymi ochoreniami. Kvôli reprofilizácii pľúcnej klinky na covidodvé oddelenie výrazne klesla diagnostika, s čím súvisí pokles operačných výkonov Kliniky hrudníkovej chirurgie. Tieto dve pracoviská sú navzájom veľmi úzko prepojené. Obidve kliniky paria medzi vysokošpecializované a jediné svojho druhu v celom Žilinskom kraji.
V tretej vlne pandémie musel byť zdravotnícky personál Kliniky hrudníkovej chirurgie Univerzitnej nemocnice Martin presunutý na covidové oddelenie, čo malo za následok uzatvorenie ošetrovateľskej jednotky a presunutie pacientov na chirurgickú kliniku. „Operatívu sme museli výrazne zredukovať. Snažíme sa operovať pacientov s onkologickými diagnózami, u ktorých by ďalšie časové oddialenie prinieslo zhoršenie prognózy,“ informoval prednosta kliniky doc. MUDr. Anton Dzian, PhD. Ako ďalej dodal, pri porovnaní druhého roka pandémie (2021) s rokom 2019 klesli s operatívou o 40%. „Zvlášť alarmujúce je, že veľké resekcie pľúc pre karcinóm poklesli o polovicu.“ Tieto operácie tvoria podľa prednostu podstatnú a zároveň najdôležitejšiu časť operačného programu kliniky.
Klinika hrudníkovej chirurgie je vysokošpecializované pracovisko, akých máme na Slovensku len 4. Okrem Martina sa hrudníkovou chirurgiou zaoberajú v Bratislave, Košiciach a Vyšných Hágoch. „Martinská klinika má vysoko nadregionálne pôsobenie. Približne 70% pacientov je mimo regiónu Turca a až 50% tvoria pacienti mimo Žilinského kraja,“ uviedol docent Dzian a zároveň upozornil, že Klinika hrudníkovej chirurgie je veľmi úzko prepojená s pľúcnou klinikou, ktorú pandémia tiež zasiahla. „Pneumologická klinika zabezpečuje komplexnú diagnostiku pľúcnych ochorení a nádorov pľúc. Vzhľadom na covidovú situáciu sú žiaľ značne limitovaní. Diagnostika je vysoko obmedzená a tým pádom klesá aj počet pacientov, ktorým vieme poskytnúť radikálnu chirurgickú liečbu,“ vysvetlil docent Dzian. Pred covidom robili na pľúcnej klinike približne 1000 bronchoskopických vyšetrení na diagnostiku nádorových ochorení pľúc ročne, dnes ich robia len polovicu.
Pľúcna klinika sa podľa primára MUDr. Ivana Kocana, PhD. snaží pre svojich pacientov využívať voľné lôžkové kapacity napríklad aj na I. internej klinike. „V spolupráci s našimi lekármi vedia takto časť pacientov vyriešiť. Je to vo veľmi obmedzenom a limitovanom režime, pacienti nie sú manažovaní tak, ako by mali. Len pre porovnanie, pľúcna klinika vykazovala pred pandémiou až 1500 hospitalizácii za rok, dnes sú hospitalizovaní prevažne covidoví pacienti,“ uviedol MUDr. Kocan. Klinika pneumológie a ftizeológie UNM je jediné pracovisko svojho druhu v celom Žilinskom kraji, pričom niektorí pacienti sem prichádzajú aj z iných krajov v rámci Slovenska.
Pandémia covidu je tu už tretí rok, pýtali sme sa, aké sú vyhliadky pre pacientov, ak by obmedzenia platili aj naďalej. „Očakávame nárast neoperovateľných stavov. Mnohí pacienti sú z rôznych dôvodov dnes doma, bez diagnostiky. Je tu obava, že prídu v pokročilých štádiách, kedy im chirurgickou liečbou nebudeme vedieť pomôcť. To bude mať dopad na celú ďalšiu onkologickú starostlivosť,“ povedal prednosta Kliniky hrudníkovej chirurgie docent Anton Dzian. Takéto prípady, kedy k nim pacienti prichádzajú v pokročilom štádiu ochorenia, sa podľa jeho informácií dejú už aj dnes. Rovnakú skúsenosť majú aj na pľúcnej klinike. „Pacienti sú zdiagnostikovaní neskoro a nespĺňajú kritéria, aby im chirurgia vedela pomôcť. Prognóza pacienta sa zhoršuje a prežívanie s rakovinou pľúc je výrazne nižšie.“ Podľa primára Kliniky pneumológie a ftizeológie MUDr. Ivana Kocana sa kapacita zdravotníctva nedá navyšovať donekonečna, jeho limity sa počas pandémie ukazovali opakovane. „Mali by sa vytvoriť osobitné ošetrovacie jednotky, napríklad ich pristaviť vo forme kontajnerových pavilónov tak, aby nebola narúšaná biela medicína. Takto je obmedzený chod celej nemocnice a trpia tým pacienti, ktorí našu starostlivosť potrebujú,“ dodal primár I. Kocan.
Zdroj: UNM
