piatok - 29. marca, 2024
, 105. výročie dobytia južného pólu: Nórovi Amundsenovi išla karta

105. výročie dobytia južného pólu: Nórovi Amundsenovi išla karta

Hoci sa vybral na severný pól, napokon dobyl ten južný. Dňa 14. decembra 1911 dosiahol Roald Amundsen so svojimi štyrmi spolupútnikmi južnú točnu, čím bola „doobjavená“ celá zemeguľa. Vďaka fondom Slovenskej národnej knižnice (SNK) sa môžeme dozvedieť, ako o tejto udalosti písala dobová tlač.

Nórsky bádateľ Amundsen bol dobrodruh, diaľky a tajomno ho lákali odmala. Jeho matka s ním však mala iné plány. A tak naoko poctivý študent medicíny, zoceľoval telo tajne. „Pokladali ma teda za novátora a takrečeno za blázna, keď som v najtuhšej zime spával pri oknách dokorán otvorených. Moja matka mi preto starostlivo dohovárala, ale uspokojila sa, keď som jej povedal, že mám rád čerstvý vzduch. V skutočnosti však vykonával som tým len časť svojho svedomito pripravovaného programu otužovacieho.“ Píše vo svojich spomienkach Človek objaviteľ, ktoré vyšli v roku 1935 (SD 69028 D1).

Zoči-voči smrti sa ocitol už ako 22-ročný, keď sa s kamarátom vydal na tzv. malú polárnu cestu – prechod cez náhornú rovinu horského hrebeňa, ktorý sa tiahne niekoľko míľ západne od Oslo. „Odniesli sme to obidvaja veľkými omrzlinami prstov a môj druh bol ešte dlho potom vo vážnom nebezpečenstve, že príde o prst,“ píše v spomienkach. Noc prišla skôr, ako stihli prísť na kraj planiny a museli tam prenocovať. „O polnoci som sa prebudil … mal som kŕče vo svaloch a pudove som sa snažil prevaliť na bok, ale nemohol som sa hnúť. Bol som priamo primrznutý v pevnom ľadovom balvane!“ opisuje svoj zúfalý boj (str. 17.) a márne volanie na svojho druha, ktorý ho nemohol počuť.

Dlho sníval Amundsen o tom, že sa vydá na severný pól, poctivo sa pripravoval. Pobyt u Inuitov ho naučil, ako sa správne obliecť, najesť, uživiť psov a mnoho iných vecí, vďaka ktorým on na póle prežil, jeho súper nie. Keď si čitateľ porovná ich denníky, Amundsenova cesta vyzerá ako úplná idylka, prechádzka snežnou krajinkou. „Varí sa nádherná zeleninová polievka a pemikán. Za večere šumí primusový varič svoju tichú melódiu a stan je príjemne teplý. Po jedle volá hneď každý po zrkadle a nožničkách, lebo zajtra je nedeľa. Fúzy sa každú sobotu nožničkami celkom krátko pristrihujú, menej z márnomyseľnosti ako pre cieľuprimeranosť a pohodlie,“ zapisuje si do denníka 2. decembra 1911.

Keď sa človek dostane ako prvý na miesto, kde iná ľudská noha pred ním nevkročila, mal by byť hrdý, vzrušený, dojatý a mnoho iných emócií by ním malo lomcovať. Amundsen svoj úspech komentuje 15. decembra 1911 len takto: „Došli sme do cieľa, cesta naša sa skončila! Nemôžem povedať, že som tu stál pred cieľom svojho života. Veď to bolo trochu prehnané!“ A tak sa „po póle“ ešte poprechádzali (+/- 20km), aby mali naozaj istotu, že stoja presne na ňom, zablahoželali si a vztýčili nórsku zástavu. No a potom postavili stan, zabili psa Helgu a povečerali tulenie mäso. Na póle sa zdržali aj celý nasledujúci deň, urobili merania a zanechali Scottovi stan s malými zásobami.

Ak si chcete prečítať viac, podrobnejšie materiály z dobovej tlače nájdete v digitálnej knižnici SNK dikda.eu.

zdroj: Katarína Mažáriová, hovorkyňa SNK

foto: zdroj

 

Autor: Rádio Rebeca

Máte zaujímavý tip pre našu redakciu? Kontaktujte našich redaktorov prostredníctvom e-mailu: spravy@rebeca.sk

Môže vás zaujímať

Trópy v Turci, Trópy v Turci – exotické orchidey

Trópy v Turci – exotické orchidey

Jemná nádhera orchideí, fantastická pestrosť, rôznorodé farby a bizarné tvary kvetov ich právom zaraďujú k …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *