V Slovenskom národnom múzeu v Martine sa v stredu 17. apríla 2019 o 16.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy Ľudia a poklady lužickej kultúry. Informovala o tom kultúrno-propagačná manažérka SNM v Martine Milena Kiripolská.
Pre časy, v ktorých ľudia ešte nezaznamenávali dôležité udalosti v písme, sú oporou pre ich rekonštrukciu len hmotné nálezy. Nájdené doklady pomohli zrekonštruovať aj spôsob života jednej z najvýraznejších kultúr slovenských pravekých dejín. Pred viac ako 3000 rokmi sa aj na území dnešného Slovenska usídlili príslušníci lužickej kultúry. Spôsob života, vyrozprávaný prostredníctvom predmetov, ktoré používali a pokladov, ktorými sa obklopovali, ponúkne nová výstava v Slovenskom národnom múzeu v Martine s názvom Ľudia a poklady lužickej kultúry.
Výstavný projekt pripravilo Slovenské národné múzeum v Martine v spolupráci s Oravským múzeom P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, Považským múzeom v Žiline a archeologičkou Dominikou Andreánskou ako putovnú archeologickú výstavu. Prostredníctvom nej oboznámia návštevníkov s ľuďmi, ktorí pred viac ako troma tisícročiami obývali širokú oblasť zaberajúcu takmer celé dnešné Poľsko, východné Nemecko, severné Čechy, Moravu a časť Slovenska. Výstava Ľudia a poklady lužickej kultúry na základe početných archeologických nálezov rekonštruuje spôsob života (osídlenie, odievanie, remeslá), obrany a pohrebné zvyklosti tejto pravekej kultúry.
Príslušníci lužickej kultúry žili v jednoduchej spoločnosti
Už v polovici strednej doby bronzovej zaznamenávame na území hornatého Slovenska prítomnosť obyvateľstva, ktoré označujeme ako lužická kultúra. Názov dostalo v 19. storočí od nemeckého lekára a amatérskeho archeológa Rudolfa Virchowa na základe nálezov z historického územia Lužice, ktoré sa rozprestiera na hraniciach Česka, Poľska a Nemecka. Za veľmi krátke obdobie dostali pod kontrolu takmer celé územie západného, stredného a severného Slovenska. Príslušníci lužickej kultúry žili v jednoduchej spoločnosti s rodovo-kmeňovou štruktúrou a venovali sa predovšetkým poľnohospodárstvu, no dôležité pre nich bolo aj spracovanie kovových rúd.
Najkvalitnejšou surovinou bola zliatina medi a cínu – bronz. Bronzové výrobky dominovali vo všetkých oblastiach života, či už išlo o pracovné nástroje, náradie, nádoby, výzbroj a výstroj bojovníka či šperky a ozdoby. Práve bronzové súčasti odevov a šperky, zbrane, fragmenty pracovných nástrojov či milodary sú najvzácnejšími exponátmi výstavy. Zaujímavé pre návštevníkov budú aj repliky odevu lužického obyvateľstva, modely opevnenia, sídliska, hradiska, obytného domu, mohyly či rekonštrukcie žiarových hrobov a pohrebnej hranice.
Zdroj: Milena Kiripolská
