Detský smiech i slzy dospelých, rozprávky i smutné reálne príbehy, pády a vzlety, bezstarostnosť s bremenom každodenného dňa…Aj v tomto duchu sa niesli predstavenia tretieho dňa divadelného festivalu Scénická žatva v Martine.
Štvrtkový divadelný deň spestrovalo niekoľko predstavení. Kŕdeľ divých duší, Vaska, nespi! hľADA´M ťa, eva, Nebylys (Nemý), O sivej myške či vystúpenia recitátorov, ale aj tanečné vystúpenia a živé pozvánky si mohli priaznivci umenia pozrieť nielen v Národnom dome a Štúdiu SKD, ale aj priamo v uliciach.
Nad nenávisťou a falšou ľudí vždy zvíťazí láska
Popoludní divadelnú šnúru predstavení odštartoval Detský divadelný súbor (DDS) BODKA pri ZUŠ z Veľkého Krtíša. Predstavil sa s hrou Kŕdeľ divých duší, s ktorou bola zaradená do programu z celoštátnej prehliadky Hviezdoslavov Kubín. Nosnú myšlienku hry nám predstavila priamo členka súboru Roberta: „Nad nenávisťou a falšou ľudí vždy zvíťazí láska.“ V tomto duchu sa teda nieslo predstavenie o kŕdli holubíc. Klasický príbeh, v ktorom si kráľ vyberie za nevestu nevlastnú dcéru macochy Dorku. Tá namiesto nej podstrčí svoju vlastnú a nevlastnej sa zbaví. „Macocha s dcérou Dorku zahrdúsili v lese a zobrali jej ruky a oči – najhlavnejšie orgány, cez ktoré sa vyznáva láska,“ zamyslel sa Dominik, ktorý v hre stvárňoval samotný osud. Nad zlobou a chamtivosťou matky a dcéry však víťazí všadeprítomný osud. Láska kráľa a krásnej Dorky sa pečatí. Macocha s dcérou ostávajú ohrdnuté a osamote. Rozprávka, v ktorej dobro vždy nakoniec zvíťazí potešila oko diváka. Nádherné holubice i udatný kráľ sa na svoje predstavenie pocitovo pripravovali. „Osobne si myslím, že toto predstavenie sa nám podarilo najlepšie. Najlepšie sme sa do toho vložili, sústredili, myslím, že sa nám to podarilo,“ dodal Dominik.
Vaska ako „všetkostíhajúci“ sluha pre všetkých
Popoludní sa tiež predstavil aj DDS TOTE TAM pri ZUŠ A. Cígera z Kežmarku s hrou Vaska, nespi! z predlohy slovenského autora Petra Hudáka. Rozprávka na ruskú nôtu o chudobnom sluhovi Vaskovi pre všetko a pre všetkých. Roztomilosť a úsmevnosť detského stvárnenia nenechala divákov chladných a za odľahčenie tretieho divadelného dňa si malí herci vyslúžili veľký potlesk. Malý Vaska nebehal asi stovku kilometrov pri poriadnej rýchlosti. „Strašne som sa potil,“ s detskou úprimnosťou priznal malý Jakub, ktorému prischla úloha sluhu pre všetkých. Stihol sa nám priznať, že doma nie je až takým poslušným ako na javisku: „Tak polovične. Aj poslúcham aj nie.“ Okrem Vasku sme na javisku mohli vidieť aj iné postavy: Ivana Ivanoviča: bohatiera nevídaného, hrdinu neslýchaného, cáricu prekrásnu, premúdru, prebohatú, ale aj straku, prototyp zlodeja či ďalšie. Detskí herci sa priznali, že na chvíľku sa ku ním prikradla aj tréma. „Na začiatku som sa triasla, podlamovali sa mi kolená, „božekala“ som tu na všetkých, ale potom tréma na javisku opadla a bolo to dobre,“ zdôverili sa Ivana a Júlia, malé herečky.
Keď Adam nemôže nájsť Evu
Veľmi zaujímavým bolo aj predstavenie Divadelného kolektívu KAMKO z Bratislavy, ktorého hercami sú klienti Domovu sociálnych služieb prof. Karola Matulaya v Bratislave. „Divadlo je len vedľajší produkt. Naša práca zahŕňa skôr terapeutický zámer. V bezpečnom prostredí terapeutickej miestnosti zažívame to, čo by sme bežne zažiť nemohli,“ vyjadril sa Erik Forgáč, vedúci skupiny hercov a i jeden z autorov hry. Pokračuje: „Naša hra hovorí o snoch. I have a dream, tieto slová by som použil aj ja. Sú to všetky sny, túžby, priania jednotlivých hercov, ktorých ste videli na javisku.“ Im vlastným spôsobom sa na javisku rozvíjal príbeh plný kontrastov o túžbe po bežnom živote, ale aj bariérach a prekážkach, ktoré stoja v ceste za splneným snom. Každý Adam hľadá svoju Evu a naopak. Každý túži byť dospelý, vedieť sa postarať sám o seba, každý sa túži páčiť, dokázať svetu, že na to má a že ja jediný vie, čo je pre neho dôležité. Klienti tohto zariadenia svoje postihnutie neskrývali. S detským úsmevom, naivitou im vlastnou a oduševnenosťou herca sa postavili na javisko a svojimi pohybmi, náznakmi slov odhalili svoju dušu, podstatu, svoje vnútro. Neraz dojali publikum k slzám. „Postavili sme to na konfrontácii, prirodzenosti herca, neviem či je to každému príjemné ale herci sa v tom cítia dobre,“ zamyslel sa Erik. Zároveň dodal, že práca s hercami s postihnutím v sebe neskrýva sínusoidu pádov a vzletov. Skôr naopak. Pomalými, trpezlivými krokmi postupne napreduje.
Príbeh nemého žobráka s tríznivým tajomstvom
Podvečer sa predstavili i recitátori z Hviezdoslavovho Kubína: Martina Justusová, Mária Schumerová, Henrieta Virágová, Peter Zemaník a Renáta Jurčová. Večerné predstavenie následne patrilo litovskému súboru Rokiskis people´s theatre s hrou Nebylys (Nemý). Dej predstavenia sa odohráva v dedine Puzoniai, kde sa do sebe zamilujú dvaja mladí ľudia. Príbeh lásky je však plný zvratov, pretože dievčina má už iného ženícha, neskôr manžela. Predstavenie je jedným z najlepších v Litve za rok 2012. Na litovskom festivale amatérskeho divadla Tegyvuoja teatras bolo nominované až v štyroch kategóriách.
Tretí deň scénickej žatvy priniesol teda bohatú úrodu plnú kontrastov. Na jednej strane bezstarostnosť detského sveta a na strane druhej problémy, starosti a bremeno dospelých ľudí. Spoločný mix týchto dvoch protipólov však pre diváka priniesol deň plný emócii a skvelého kultúrneho zážitku.
foto: Erik Bartoš
