Až šestina predčasných a násilných úmrtí je spôsobená alkoholom. Vyplynulo to z výsledkov skríningu výskumníkov Univerzity Komenského v Bratislave (UK). Tím Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine (JLF UK) vyhodnotil 20-ročný súbor údajov zo 14 161 zrealizovaných pitiev náhlych a predčasných úmrtí. Z nich až v 2317 prípadoch bol zistený ťažký stupeň opitosti (t. j. nad 2 promile alkoholu v krvi).
Výsledky vedcov Univerzity Komenského potvrdili výraznú koincidenciu medzi predčasnými a násilnými úmrtiami a požívaním alkoholu. Samotná otrava alkoholom bola zistená v 4 percentách z pitiev. „Druhú najpočetnejšiu skupinu násilných a predčasných úmrtí spôsobených alkoholom predstavovali obete dopravných nehôd a z nich najčastejšie chodci pod vplyvom alkoholu. Časté sú však aj pády, utopenia, podchladenia či zrazenie vlakom v opitosti,“ konkretizuje Ľubomír Straka, zástupca prednostu Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK.
Súdni lekári UK taktiež zistili, že rizikovými skupinami sú aj agresívne osoby, ktoré v stave opitosti obrátia svoju agresivitu proti sebe a páchajú samovraždy či sa stávajú obeťami vrážd. „Rizikovými sú však aj osoby so srdcovými problémami, u ktorých požitie väčšieho množstva alkoholu predstavuje povestnú poslednú kvapku v mori preťažovania zlyhávajúceho srdca,“ spresňuje doc. Straka. Medzi osobami, ktoré zomreli predčasnou či násilnou smrťou v dôsledku alkoholu, je až 90 percent mužov. Väčšina usmrtených má základné vzdelanie. Rizikovými mesiacmi takýchto úmrtí sú október, november a december. Piatok a sobota sú zase najrizikovejšími dňami. Pokiaľ ide o vek, riziková je skupina v rozmedzí 40 – 49 rokov. „Typickým príkladom je 45-ročný muž vracajúci sa z pohostinského zariadenia, ktorý sa počas novembrovej soboty stáva obeťou dopravnej nehody či nestlmeného pádu na záhlavie,“ dodáva Straka.
„Táto rozsiahla štatistika martinských súdnych lekárov je cenným podkladom pre posudzovanie vývoja našej spoločnosti, ale najmä pre vyhľadávanie rizikových faktorov správania sa slovenskej populácie,“ hovorí rektor UK Karol Mičieta.
Ilustračné foto: Internet
