Martin – V nedeľu 11. augusta sme si v Hronom Záturčí pripomenuli 191. výročie narodenia štúrovca a významného rodáka Jána Kalinčiaka.
„O pár rokov nám uplynie už pomaly druhé storočie od narodenia Jána Kalinčiaka. Aj keď dávno jeho rodinný dom nestojí, naši predkovia nám zanechali odkaz v podobe pomníka, pri ktorom sa stretávame rok čo rok, aby sme si uctili pamiatku tohto spisovateľa a národného buditeľa,“ prezradil Peter Kušnír z občianskeho združenia Mea Patria, ktorá bola spoluorganizátorom podujatia spolu s miestnou farou ECAV v Martine – Záturčí.
„Napriek tomu, že jeho meno nesú ulice takmer v každom väčšom meste, mnohí tunajší z mladej generácie ani len netušia, kto to bol. Jedným z cieľov tejto spomienky je preto dostať meno Ján Kalinčiak do povedomia širšej verejnosti ako sa tomu darilo v minulosti prostredníctvom vydávania kníh, sfilmovania jeho diel, organizovania koncertov alebo výstav,“ dodal.
Súčasťou podujatia bol aj príhovor farárky miestnej fary ECAV Margity Dieovej, prednes vybranej poézie od Jána Kalinčiaka v podaní Želmíry Mišutovej i prejav kultúrnej pracovníčky Judity Poliačikovej s odkazom tejto významnej osobnosti pre 21. storočie: „Kalinčiak spracoval slovenské dejiny v prózach. Tým nás ukotvil v našich národných tradíciách, aby sme odolali, aby sme boli pevné ako tie stromy, aby sme sa nerozpílili v tempe globalizácie.“ Podujatie napokon vyvrcholilo pietnym aktom uložením vencov a vzdaním úcty.
Občianske združenie Mea Patria sa organizácii podujatia Spomienka na Jána Kalinčiaka venuje už štvrtým rokom čím prebrala štafetu po mnohých organizáciách vrátane Matice slovenskej so smelými plánmi do budúcnosti. „Po dlhých úvahách sme dospeli k názoru, že by si zaslúžil zvýšenú pozornosť i v 21. storočí. A jednou z možností by mohla byť pamätná izba venovaná tejto osobnosti,“ prezradil Peter Kušnír.
Ján Kalinčiak (1822 – 1871) pochádzal z rodiny evanjelického farára, pre ktorého rozhodujúce národné prebudenie bolo lýcejné štúdium, kde sa spoznal s mnohými predstaviteľmi. Najvýznamnejšie pre jeho osobné a literárne formovanie boli kontakty s družinou štúrovcov a najmä priateľstvo s Ľudovítom Štúrom.
Ťažisko jeho umeleckej tvorby je v próze. Patrí k hlavným predstaviteľom slovenskej romantickej prózy, ktorá bola ovplyvnená jeho pôvodom. Spracúval námety z uhorských dejín, z rôznych končín Slovenska v duchu štúrovského historizmu, nastoľoval osobné a spoločenské problémy, ako konflikt medzi osobným a nadosobným, medzi láskou a povinnosťou.
Ako inšpiráciu využíval aj historické udalosti, miestne povesti a ústne podanie. V historických prózach prevažujú novely z čias bojov proti Turkom alebo z protihabsburských povstaní, príbehy šľachtických rodov, v ktorých ide o vysoké mravné hodnoty, o česť umrieť za národ. Prejavil všestrannosť a mimoriadnu erudíciu v estetike. Jeho cieľom bolo stvoriť historickú novelu a položiť základy umeleckého štýlu v próze. Na motívy jeho Reštavrácie vznikol film Zemianska česť.
Veľký kus práce vykonal aj na poli kultúrno-organizačnom a spoločensko-výchovnom. Jeho pedagogická práca mala pevné filozofické a teoretické zázemie.
zdroj: osobnosti.sk, meapatria.sk
foto: Miloš Hrabovský
