Martin – Základná škola na ulici Nade Hejnej v mestskej časti Jahodníky pripravuje deti zo znevýhodneného prostredia v nultom ročníku. Deti sa učia všetko, čo potrebujú, aby zvládli nástup do prvého ročníka základnej školy.
Aká je vízia?
Vízia školy je jasná: Nie je možné naučiť všetky deti všetkému. Ale je možné učiniť každé dieťa šťastným. V zmysle tejto vízie je nastavený aj celý výchovno-vzdelávací proces. Pretože jedna vec sú štátom predpísané osnovy učiva a druhá vec je prístup k žiakom. S cieľom vybudovať dôveru a bezpečie ako každodenný základ života v škole. Deti sa učia aj zvládať stres a žiť v harmónii so sebou samým i svojím okolím. Deti sú denne podnecované, aby pociťovali súcit a lásku k blížnym, dokázali pomôcť a aj sa podeliť. Výsledkom týchto snáh by mali byť láskyplní mladí ľudia, ktorí sa na svet usmievajú. Platí to samozrejme aj pre deti rómskeho pôvodu.
V tomto školskom roku chodí do základnej školy v Jahodníkoch 609 detí. Z toho je 74 prváčikov, z nich je 6 rómskeho pôvodu. V nultom ročníku sa na nástup do školy pripravuje 9 detí. Keďže pochádzajú zo znevýhodneného prostredia, musia zvládnuť všetko, čo doteraz nevedia. Nemajú dostatočnú slovnú zásobu a grafomotoriku. Pretože si doma s rodičmi nekreslia, rodičia s nimi nečítajú knižky, netrénujú správnu výslovnosť. Deti nemajú často ani základné hygienické a sociálne návyky. Záujem a podporu rodičov, ale aj lásku u týchto detí nahrádza škola. A je úplne jedno, aký pôvod tieto deti, ktorým treba pomôcť, majú.
„Deti v žiadnom prípade nerozdeľujeme podľa farby pleti, podľa ich etnického pôvodu. Deti na celom svete sú úplne rovnaké, majú rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti,“ vysvetlila riaditeľka školy Miriam Löwingerová.
Aké konflikty riešia v škole?
Žiaci jahodníckej základnej školy nemajú predsudky a školský poriadok porušujú rovnako rómske aj nerómske deti. V škole neriešili rasovú nenávisť, riešia bežné školské konflikty, pri ktorých nejde o farbu pleti, ale skôr o neprístojné správanie.
„Každá škola má vypracovaný školský poriadok, ktorý musia deti dodržiavať. A pre nás, pedagógov, je úplne jedno, či to dieťa je Ukrajinec, Róm, prisťahovalec či slovenské dieťa. Veď predsa každý musí dodržiavať poriadok v spoločnosti, aby sme v nej mohli nekonfliktne žiť. Nemôžeme si robiť zle navzájom. A deti toto veľmi dobre vedia. Deti sú milé, úprimné, a keď vykazujú správanie, ktoré nie je v súlade so školským poriadkom, tak prvoradou úlohou pedagóga nie je trestať to dieťa, ale zistiť, prečo sa správa tak, ako sa správa. A podať mu pomocnú ruku, to je základ. Lebo ja trestaním, bitím, krikom, vyhrážaním sa neurobím nič. A to je jedno, či budem vychovávať indiána, alebo Eskimáka. Ja musím to dieťa najprv ľúbiť, ono musí vidieť, že to s ním myslím dobre. Musí pochopiť, že ja mám voči nemu úctu a ono ju musí mať aj voči mne. Stanovíme si takto pravidlá a potom sa môžeme baviť,“ vysvetlila riaditeľka Löwingerová.
Podľa riaditeľky Základnej školy na ulici Nade Hejnej v Jahodníkoch deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia uspokojivo zvládajú prvý stupeň. Často však neuspokojivo prechádzajú druhým stupňom, najmä z dôvodu nedostatočnej domácej prípravy. Preferujú rovesnícke partie a učenie sa nedostáva medzi ich priority. Majú však rovnaké možnosti, ako všetky ostatné deti bez rozdielu pôvodu.
Nie je teda možné všetky deti naučiť všetkému. Musíme sa ale spoločne, doma aj v škole snažiť, aby boli naše deti šťastné.
Autor: Ján Schneider
