„Podporme dojčením zdravšiu planétu“ – tak znie motto aktuálneho ročníka Svetového týždňa dojčenia, ktorý potrvá od 3. do 9. augusta 2020. „Kampaň sa preto tento rok zameria na vplyv výživy detí na zmeny životného prostredia a na nutnosť propagovať, podporovať a zabezpečiť dojčenie pre zdravie planéty a jej obyvateľov,“ informovala doc. MUDr. Katarína Maťašová, PhD., zástupkyňa prednostu Neonatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin.
Globálna kampaň, ktorej cieľom je zvýšiť spoločenské povedomie o dojčení, jeho význame a možnostiach ďalšej podpory, organizuje Svetová aliancia na podporu dojčenia od roku 1992. Ako ďalej dodala doc. Maťašová, „dojčenie je pre dieťa nenahraditeľné. Poskytuje dieťaťu všetky potrebné látky pre jeho optimálny rast a vývoj a ovplyvňuje jeho zdravie nielen v detstve, ale po celý život.“ Navyše okrem dlhodobých benefitov pre dieťatko, ako sú nižší výskyt infekcií, alergických ochorení, celiakie, leukémií, obezity, cukrovky, metabolického syndrómu i vyššie IQ, je dojčenie veľmi prospešné aj pre zdravie matky. „U žien, ktoré dojčili sa znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov. Dojčenie tiež pozitívne ovplyvňuje metabolizmus cukrov a tukov a znižuje pravdepodobnosť vzniku cukrovky a kardiovaskulárnych ochorení u matky v budúcnosti,“ vysvetlila primárka martinskej neonatológie a predsedníčka výboru Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti doc. Maťašová.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ako aj odborné pediatrické spoločnosti po celom svete odporúčajú výlučné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťatka. „Dojčenie má pokračovať aj naďalej, ako doplnok inej stravy, minimálne počas prvého roka. Horná veková hranica nie je stanovená, dojčenie môže pokračovať dovtedy, kým to vyhovuje matke i dieťaťu. Podľa môjho názoru, mamička sa nemá riadiť reakciami okolia, dieťa sa rozhodla dojčiť s najlepším úmyslom. Dojčenie jej zároveň vytvára ideálny priestor na blízkosť s dieťaťom a upevňovanie vzájomnej citovej väzby,“ doplnila primárka Neonatologckej kliniky UNM. Podľa skúseností lekárov martinskej neonatológie chce svoje bábätko dojčiť veľká väčšina mamičiek. Prípady, kedy matka dojčiť odmieta, sú podľa nich ojedinelé. „Dôvody bývajú rôzne – najčastejšie ide o kultúrne vplyvy (matky inej rasovej príslušnosti), zriedkavejšie sú predchádzajúce negatívne skúsenosti s dojčením starších detí alebo aj odmietavé rozhodnutie matky,“ uviedla doc. Maťašová.
Neonatologická kliniky UNM kladie na podporu dojčenia veľký dôraz. „Prvý predpoklad je včasný kontakt novorodenca s mamičkou „koža na kožu“, a to hneď po pôrode, pokiaľ to zdravotný stav oboch dovolí. Dieťa potom zostáva nepretržite s matkou, pretože starostlivosť zdravým novorodencom poskytujeme systémom rooming-in. Matky dostávajú všetky potrebné informácie od ošetrujúceho personálu – sestier i lekárov. Majú k dispozícii aj alternatívne spôsoby kŕmenia podporujúce rozvoj laktácie,“ uviedla doc. MUDr. Katarína Maťašová, PhD.
Pacientkam martinskej nemocnice navyše s dojčením pomáha aj profesionálna laktačná poradkyňa, tzv. laktačná sestra. Jej úlohou je naučiť mamičky svoje dieťatko správne dojčiť. „Pomáha dieťatku správne sa prisať na prsník, naučí mamičku využívať rôzne polohy dieťaťa pri dojčení, pomáha pri odsávaní mlieka a rieši problémy, s ktorými sa matky na ňu obrátia. Okrem toho sa venuje aj tým mamičkám, ktoré porodili predčasne. Im napríklad vysvetľuje, ako si majú mlieko odsávať a udržiavať laktáciu aj vtedy, keď je ich dieťatko ešte príliš malé, vyžaduje intenzívnu starostlivosť a ešte nedokáže piť z prsníka,“ priblížila prácu laktačnej sestry docentka Maťašová.
Podpora žien počas laktácie, aby čo najskôr začali s dojčením a aby sa správnu techniku dojčenia naučili už počas pobytu v nemocnici, je zahrnutá aj v Štandardnom diagnostickom a terapeutickom postupe, ktorý je na Slovensku v platnosti od 1. januára 2019 a je povinnosťou zdravotníckych zariadení podľa neho postupovať.
Zdroj: Univerzitná nemocnica Martin
