Pohanov obrátil na kresťanskú vieru a vraj sa ukrýval vo vinohradoch. Možno aj to bol dôvod, prečo si vinohradníci a vinári zvolili svätého Urbana za svojho ochrancu. 25. mája si pripomíname sviatok svätého Urbana – patróna vinohradníkov. Slovenská národná knižnica ponúka pohľad do zdigitalizovaných archívov, ktoré ponúkajú aj overené recepty na lieky z vína, ríbezľové víno ale i ďalšie chuťovky.
Víno milovali Chetiti i Kelti, rímski aj egyptskí bohovia, Ježiš naň premenil vodu, Noe vysadil vínnu révu, keď jeho archa zakotvila po potope sveta na pevnine. Kresťanov, ktorých cisár odsúdil na smrť, povzbudzoval svätý Urban a mnoho pohanov obrátil na vieru. Legenda o ňom hovorí, že vraj sa prenasledovateľom skrýval vo vinohradoch. Možno aj preto je patrónom vinohradníkov, vinohradov a bojuje proti opilstvu. Jeho sochy zvyčajne stoja na okrajoch viníc.
Strom či krík
Historik a spisovateľ Bartolomeu Sacchi (1421 – 1481) vo svojej kuchárskej knihe De honesta voluptate et valetudine (o pôžitku a zdraví; 1475), ktorej nemecký preklad z roku 1542 sa nachádza aj vo fondoch Slovenskej národnej knižnice, sa píše: „Vinič rastie na strome. Aj keď sa nedá povedať, že vinič hroznorodý by bol priamo strom, nemal by sa nazývať kríkom.“ Recepty tohto obdobia nie zriedkavo odkazujú na liečivé účinky vína. Sladké drevo, aníz a šťava z feniklu do vína pridaj tak, aby sladkého dreva bolo dvakrát toľko ako tých ostatných a pi z neho tak dlho, kým kašeľ trvá – takto nejako znie jeden z receptov. Žihľavové víno pomáhalo usmrcovať hlísty, víno z paliny dračej sa používalo pri žalúdočných problémoch.
Naše vína pili aj cisári
Na dvore Márie Terézie, Jozefa II ale ani Sissi nesmeli vraj chýbať dobré slovenské vína z malokarpatských vŕškov. Hrozno sa tu pestovalo ešte pred príchodom Rimanov. Prvé kultivované odrody však priniesli práve Rimania s Marcusom Aureliom Probusom. Panovník Ondrej III. v privilégiach Bratislave oslobodzuje majiteľov viníc od daní. Bratislavské víno nechýbalo vo vínnych pivniciach Žigmunda Luxemburského, Ladislava V. ani Mateja Korvína, Ľudovíta Bavorského či spomenutej Alžbety Bavorskej – Sissi.
Voda sa riedila vínom
Temný stredovek prial epidémiám a rôznym chorobám súvisiacim s nedostatkom hygieny. Pitie čistej vody nebolo príliš bezpečné, a tak sa riedila vínom i pálenkou. Neľahký život poddaných zas zrejme spôsobil, že sa pitie rokmi rozmohlo viac ako bolo únosné.
Spolky striezlivosti
Nespočetné množstvá článkov brojacich proti pitiu nájdeme v dobovej tlači, karikatúry opilcov, prvotné odborné štúdie, ako opilstvo vplýva napríklad na novorodencov, na vzhľad či zdravie. Štúrovci si písali o tom, ako pijatika a víno kvári ľud, v kostoloch sa nedeľné bohoslužby točili aj o tomto neduhu, zakladali sa spolky miernosti. Ľudovít Štúr povzbudzuje Štefana Závodníka v liste 20. novembra 1844, aby v ich zakladaní pokračoval: „v tomto pracuváňí vitrvať jako skala“. Mimochodom, zmienku o „kúre vínovej“ nájdeme aj vo faktografiách Ľudovíta Štúra – vo veku 12 rokov ho takto kuríroval na nižšom lýceu v Rábe jeho spolužiak Ján Kiš, keď vážne ochorel.
Pitie a lá ladies
Spolky bojujúce proti alkoholizmu začali vznikať v Amerike v roku 1811 a pomerne rýchlo sa šírili do sveta, aj do Uhorska. „V Londýne sú ženské krajčírske závody, kde prúdami tečie šampanské; modistky ktoré podávajú svojim klientkám škótsku whisky,“ píše sa v Národných novinách v roku 1897. Ženy si pripínajú malé fľaštičky na rukoväť svojho dáždnika či slnečníka, skrývajú si fioly do vejárov a rukávov. V patisserie majú svoje separé, v ktorom konzumujú truffes a madeleine a k nim uchlipkávajú liqueré. Jednoducho, pitie malo svoju štábnu kultúru a tak si niektoré anglické lejdís povedali: dosť!! a začali aj ony verejne a hlasno poukazovať na nadmerné pitie.
Autor: Katarína Mažáriová/hovorkyňa Slovenskej národnej knižnice
Foto: ilustračné
