Čo ukryla história v Turci? Príďte na podujatie Tajomstvá archeológie Turčianskej kotliny

Čím to je, že lepšie poznáme svetové dejiny, ako históriu rodného mesta? Poznáme cesty Vikingov, ale netušíme, že v Turčianskej kotline  žil národ, ktorý bol pod veľkým vplyvom Keltov. Schodený máme Versailles, ale pritom nevieme, že okrem Blatnického, Sklabinského a Znievskeho hradu sa kedysi pyšne týčili hrady aj v iných našich obciach. A už vôbec netušíme, že aj v Turci môžeme natrafiť na dobrodruhov, ktorí sa, vyzbrojení detektormi kovov, hrajú na Indiana Jonesa. O zaujímavostiach a záhadách Turčianskej kotliny budú hovoriť archeológovia Milan Horňák a Martin Furman u nás hore na kopci 3. októbra 2019 o 16.30h na podujatí Tajomstvá archeológie Turčianskej kotliny.

Vykrádačov pokladov nájdete aj v Turci

Mnohých to prekvapí, ale aj v Turci šafária tzv. vykrádači pokladov: „Bohužiaľ je ich viac. Pamiatkový aj trestný zákon jasne hovoria, že vyhľadávanie archeologických nálezov je trestný čin. Realita je však iná a brániť sa voči týmto dobrodruhom je komplikované,“ zdôrazňuje  Martin Furman, archeológ a pracovník Krajského pamiatkového úradu v Žiline. Veľmi často sa ako štátny pracovník  stretne s tým, že niekto našiel vzácny artefakt a nenahlásil ho. „Súvisí to s nelegálnym vykrádaním archeologických nálezísk. Priebežne sa dozvedávame o vzácnych nálezoch, ktoré sa našli na našom území a už sú v súkromných zbierkach, prevažne v zahraničí,“ dopĺňa Furman.

Svoje o tom vie aj Milan Horňák, známy (nielen) turčiansky archeológ a popularizátor miestnych dejín. Len nedávno si v Bratislave prevzal cenu „Pamiatkový objav roka za rok 2018“, ktorú spolu so svojim tímom získal za objav neskoro antického germánskeho dvorca v Podunajských Biskupiciach. Hoci sa archeologickému výskumu v Turci venuje dlhodobo, stále ho pokladá za lokalitu, kde sa dá nájsť veľa nového. „Stále máme čo odkrývať, stále nás prekvapujú nové nálezy. Napríklad sme našli viacero nových lokalít s výskytom kamenných nástrojov, ktoré posúvajú začiatok osídlenia Turca do piateho tisícročia pred naším letopočtom. Na Vyšehrade sa podarilo nájsť desaťročia hľadaný kostol Panny Márie, štúdium archívnych materiálov zase prinieslo informácie o mohutnom murovanom hrade, ktorý stál v Slovenskom Pravne,“ menuje M. Horňák výsledky práce niekoľkých archeologických tímov. Pri svojej práci používajú tie najmodernejšie výskumné metódy, ako sú napríklad geofyzikálne merania, či laserové skenovanie povrchu.

Nad Sklabinským Podzámkom bolo vybudované rozsiahle hradisko

Dejiny nie sú len o faraónoch, múmiách či svätom grále, ako nám to predostierajú filmy, sú aj o menej protežovaných obdobiach, ktoré z danej lokality robia jedinečnú v rámci regiónu. Takú, na ktorú by sme mali byť ako lokálpatrioti hrdí: „Na Katovej skale nad Sklabinskym Podzámkom bolo v mladšej a neskorej dobe bronzovej vybudované rozsiahle hradisko, z ktorého miestny vládca pravdepodobne ovládal celý Turiec. Jeho význam zvýrazňuje nález cca 1 600 jantárových korálikov, ktoré sa tu ako predmet obchodu dostali po tzv. Jantárovej ceste,“ hovorí M. Horňák, ktorý v minulom roku obhájil docentúru na slovinskej Univerzite v Ľubľane. Historická hlavná Jantárová cesta viedla od pobrežia Jadranského mora až po Pobaltie, no svojimi vedľajšími vetvami, ktoré používali obchodníci v 1. – 2. storočí nášho letopočtu, pokrývala rozsiahle územie. A zrejme práve tieto vedľajšie vetvy viedla aj cez našu kotlinu.

O tom, čo mohlo zapríčiniť pád jedného hradiska na Katovej skale, koľko bolo vlastne turčianskych stredovekých kamenných hradov ale aj celkovo o práci archeológa porozprávajú u nás, na kopci, v sídelnej budove SNK archeológovia Dr. Martin Furman a doc.Dr. Milan Horňák 3. októbra 2019 o 16.30h na podujatí Tajomstvá archeológie Turčianskej kotliny.

Zdroj:  Katarína Štefanides Mažáriová/Slovenská národná knižnica