Mladá speváčka Lucia Gibarti, ktorá sa do pamäti, nie len hudobných nadšencov, vryla ako hlas titulnej skladby kino trháka SVIŇA, svojím sólovým hudobným počinom vyráža dych! Pri jej novinke, anglickej piesni Winner sa naskytá otázka: je to skutočne tá istá speváčka, ktorej hlas vďaka hitu Slovensko moje, otčina moja, pozná celé Slovensko?
Žiadne škatuľkovanie
Talentovaná speváčka Lucia Gibarti, ktorej tvár a najmä hlas Slovensko pozná vďaka spievaniu v kapele Hrdza, prichádza so sólovým projektom, ktorý je diametrálne odlišný od folklóru, ktorému sa speváčka doposiaľ primárne venovala. „Nemením žáner, iba sa venujem ďalšiemu, ktorý mi je srdcu blízky. Vždy som vedela, že chcem okrem spevu aj tvoriť autorské skladby. Neškatuľkujem sa do jedného žánru,“ priblížila Lucia svoje hudobné zámery.
Už názov novinky – WINNER napovedá, že Lucia pri svojom debute stavila na anglický jazyk, ktorý umocňuje atmosféru zahranične znejúceho zvuku. Pieseň z časti otextoval Andrej Karlik a časť doplnila Lucia „Snažila som trefne nadviazať na prvotnú myšlienku textu. Pieseň je o vlastných víťazstvách. Aj keď často zlyhávame, vždy dokážeme vzísť ako víťazi z vlastných bojov, ak to naozaj chceme. Sila vôle je veľká vec a schopnosť nevzdávať sa v ťažkých chvíľach, ešte väčšia,“ opisuje speváčka význam skladby. „Čo sa “presedlania“ zo slovenčiny, na ktorú sú u mňa ľudia, vďaka kapele Hrdza zvyknutí, týka, nejedná sa trvalú zmenu, pretože v blízkej budúcnosti plánujem okrem anglických skladieb aj slovenské,“ vysvetľuje.
Lucia sa s Andrejom Karlikom dopĺňa i v hudobnom autorstve. Pieseň spojením spoločných síl vznikala počas jari v štúdiu už niekoľkokrát spomínaného Karlika. Finálny master má na svedomí hudobník a basgitarista Peter Rusňák. Ruku k dielu však priložila i Luciina kapela, ktorá mladú speváčku sprevádza aj počas vystúpení. Na klávesy hrá Tomáš Cvengorš, na bicie Gregor Špener, basákom kapely je Braňo Valanský a gitarové umenie predvádza Samuel Marinčák. „S kapelou spolu fungujeme krátko, no o to intenzívnejšie sú naše skúšky. Chcela som zostaviť kapelu, s ktorou by som si sedela nielen hudobne, ale aby sme si navzájom rozumeli aj po ľudskej stránke, čo je pre mňa vrátane profesionálneho prístupu veľmi dôležité a to sa, myslím, podarilo,“ opisuje hudobníčka ako jej to klape s kapelou.
Pesnička sa dočkala i vizuálnej podoby. O kameru, strih a produkciu sa postaral filmár a výtvarník Tomáš Telepák. Zábery kapely sprevádzajúce Luciu Gibarti, spievajúcu v rôznych exteriéroch aj interiéroch pretkávajú zábery na tému víťazstva. Vo videoklipe ju znázorňuje scéna hádky speváčky a jej manažéra, ktorý sa ju snaží vmanipulovať do nekomfortnej situácie. Dejovú linku ukončuje záber príchodu speváčky na javisko s úsmevom a zároveň pocitom víťazstva nad sebou samou. „Táto scéna zobrazuje, že som nepodľahla a že úsmev a hudba je práve to čo chcem ľudom odovzdávať,“ približuje Lucia videoklip.
Príbeh speváčky ako z filmu
Posledné roky Luciu sprevádza úloha speváčky populárnej folklórnej skupiny. Vďaka sólovému projektu Lucia postupne ukazuje i svoje ďalšie spevácke stránky a polohy. „Ja som chameleón. Milujem folklór i modernú hudbu. Rada spievam jazz aj blues a teší ma, že mám možnosť neobmedzenosti,“ vyznáva sa speváčka. Paradoxom je, že napriek obrovskému rozsahu a hlasovému potenciálu Lucia Gibarti nikdy neokúsila, aké je to zveriť sa do rúk hlasovým pedagógom. Lucia sa zámerom osudu stala samouk a to doslova! „Vyrastala som v tichu, pretože som sa narodila nepočujúcim rodičom. Hudba vždy bola aj je môj najlepší priateľ. Nikto ma k nej neviedol a v mojej rodine nemal s hudbou nikto nič spoločné,“ rozpráva Lucia svoj príbeh.
K hudbe sa speváčka dostala len bežnými kanálmi, ako rádio, TV či nosiče a, samozrejme, v škole. Talent sa prejavil už v skorom veku a už ako šesťročná Lucka na školskej speváckej súťaži zažila svoje prvé standing ovation. „Už vtedy som vedela, že to je to, čo chcem robiť. No reálne som sa hudbe začala venovať len nedávno. Medzi tým prešiel veľmi, veľmi dlhý čas, kde som sa venovala diametrálne odlišným veciam než umeniu,“ spomína speváčka.
Na Slovenskú hudobnú scénu ju vtiahol osud. „Hľadala som otca a jeho rodinu a našla som kapelu. So Slávom, lídrom folklórneho zoskupenia Hrdza, sa poznáme približne 2 roky a bol to vzdialený otcov bratranec, na ktorého som natrafila vďaka pátraniu. Kvôli rovnakým priezviskám si mnohí myslia, že sme manželia, či súrodenci, no skutočnosť je úplne iná,“ vysvetľuje.
Aj keď sa Lucia Gibarti aktuálne venuje svojmu sólovému projektu, fanúšikovia Hrdze nemusia zúfať. „Vždy sa snažím zmanažovať si čas tak, aby som stíhala oba projekty. A funguje nám to. A naozaj sa teším obrovskej podpore všetkých členov kapely Hrdza, ktorú mi prejavujú,“ dodáva Lucia na záver.
Zdroj: Janka Marczellová
