Vo štvrtok 30. októbra predstavila Slovenská národná knižnica (SNK) výstavu k 100. výročiu narodenia a 30. výročiu úmrtia poeta a kňaza Janka Silana, pod názvom básnikovej najmilšej zbierky veršov Slávme to spoločne . Záujemcovia si ju môžu pozrieť v Literárnom múzeu SNK v Martine až do 18. novembra 2014.
„Výstava sprevádza neľahkým životným príbehom básnika katolíckej moderny, Janka Silana. Približuje jeho detstvo, štúdium, kaplánske a farárske pôsobenia v Ždiari, Liptovskom Hrádku a Važci ruka v ruke s jeho tvorbou, ovplyvnenou časmi komunistickej totality. Projekt z dielne Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice je mimoriadne zaujímavou sondou do života prenasledovaného básnika, ktorý sa určite oplatí vidieť,“ uviedla generálna riaditeľka SNK Ing. Katarína Krištofová.
Výstava sa pýši bohatým zastúpením výtvarných diel, fotografií, kníh, archívnych a múzejných dokumentov z Literárneho archívu SNK, Obecného úradu Nové Sady, Rímsko-katolíckeho úradu vo Važci a Vysokej školy bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Unikátnymi súčasťami výstavy sú básnikov písací stroj a nezameniteľné silné dioptrické okuliare, ktoré boli kvôli slabému zraku pre neho príznačné počas celého života.
„Ako umlčaný básnik nemohol publikovať, ba jeho meno sa v literárnej izolácii nemohlo objavovať v nijakých médiách. Absurditu doby citlivo pozoroval a vnímal ako tragédiu spoločnosti, ľudstva a človeka vôbec – seba nevynímajúc. Politickým a literárnym normalizátorom nevyhovovala Silanova tvorba duchovného zamerania a svetonázorovej orientácie, a preto sa stal nežiaducim autorom,“ osvetlil trpkosť osudu básnika slovenskej katolíckej moderny autor koncepcie výstavy a riaditeľ Odboru správy a výskumu pôvodných prameňov SNK doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc.
Janko Silan (občianskym menom Ján Ďurka) sa narodil 24. novembra 1914 v obci Sila pri Nitre, dnes časti obce Nové Sady. Po ukončení gymnaziálnych štúdií v Trnave a Nitre mu v roku 1936 vychádza prvá básnická zbierka Kuvici, ktorá získala cenu Českej akadémie vied a umení z fondu J. Zeyera. Počas štúdia na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule vznikla druhá básnická zbierka Rebrík do neba. S ukončením teologických štúdií vychádza v roku 1941 aj jeho najmilšia knižka Slávme to spoločne, venovaná milovanej matke. V roku 1943 pôsobí vo farnosti Jurgov, kde vytvoril zbierky Kým nebudeme doma, Piesne z Javoriny a viaceré preklady. S novými pôsobiskami v Ždiari a Liptovskom Hrádku prichádza aj organizačná činnosť, keď sa stáva spoluzakladateľom časopisu a vydavateľstva Verbum, kde mu neskôr vychádzajú zbierky Piesne zo Ždiaru a Úbohá duša na zemi.
Od roku 1949 až do svojej smrti sa stala jeho pôsobiskom farnosť vo Važci, kde tvoril v osamelosti a stálym dohľadom štátnej bezpečnosti. Rôznymi cestami sú vydávané jeho ďalšie diela Triptych 1, Triptych 2, Sám s vami, Triptych 3 (Dve bolesti jedna radosť), Triptych 4 (Tri balady), Oslnenie a Katolícke piesne z Važca. Básnikova životná púť sa naplnila 16. mája 1984 vo Važci, vo veku nedožitých 70. rokov. Pochovaný je na miestnom cintoríne. Jeho prínos do kresťanských hodnôt v kultúre na Slovensku ocenila Rada biskupov Slovenska udelením čestného uznania Fra Angelica v roku 2014.
autor: Mgr. Zuzana Stančíková, PhD.
