6. jún je svetovým dňom orgánových transplantácií. Na Slovensku sa darcovský a transplantačný program realizuje v špecializovaných pracoviskách v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a v Martine. Transplantačné centrum Martin sa už 17 rokov venuje transplantáciám obličiek a starostlivosti o pacientov pred samotnou operáciou ako aj po nej, a to počas celej doby životnosti štepu.
„Podľa platnej legislatívy na Slovensku môže byť darcom orgánov každý, kto nie zapísaný v registri nedarcov Národnej transplantačnej organizácie. Napriek tomu si lekári odberových centier vždy pýtajú súhlas rodinných príslušníkov potenciálneho darcu,“ uviedla doc. MUDr. Ivana Dedinská, PhD., vedúca lekárka Transplantačného centra Univerzitnej nemocnice Martin. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva SR sa na Slovensku v minulom roku urobilo 197 transplantácii obličiek. Pri zhoršení obličkových funkcii je podľa nefrologičky najlepšou a najefektívnejšou liečbou, akú lekári môžu pacientovi ponúknuť, práve transplantácia. V prípade obličiek môže byť nie len od mŕtveho, ale aj od živého darcu. Oblička je párový orgán a človek tak dokáže prežiť plnohodnotný život iba s jednou. „V prípade, že pacient nemá živého darcu, musí byť zaradený do chronického dialyzačného programu a až potom môže byť zaradený na čakaciu listinu. V prípade, že má živého darcu, čo je tou najlepšou alternatívou, môže byť transplantácia zrealizovaná preemptívne, teda bez toho, aby musel podstúpiť dialýzu,“ vysvetlila docentka Dedinská. V súčasnosti je na čakacej listine na transplantáciu obličky viac ako 260 pacientov. Číslo sa však neustále mení. V chronickom dialyzačnom programe je na Slovensku cez štyritisíc pacientov.
Transplantácia je pre ľudí so zlyhanými obličkami začiatkom nového života, ktorý im bol umožnený práve vďaka darcovi. Nefrológovia však upozorňujú, že sa aj napriek tomu nájdu pacienti, ktorí po transplantácii v následnej liečbe nespolupracujú. „Pacienti musia po transplantácii obličky užívať tzv. imunosupresíva, lieky, ktoré zabraňujú, aby organizmus transplantovaný orgán odvrhol. Stáva sa však, že pacient tieto lieky z rôznych dôvodov prestane užívať,“ upozorňuje doc. MUDr. Ivana Dedinská, PhD. Dôsledkom je potom zlyhanie transplantovaného orgánu a pacient musí byť zaradený opäť do dialyzačného procesu.
„Tam príde na to, že to nie až také dobré a že by chcel opäť podstúpiť transplantáciu. Otázka je, ako sa k tomu ako lekári máme postaviť, čo robiť? Či ho znovu zaradiť na čakaciu listinu, ak nám psychológ povie, že pacient sa zmenil, že je už iná osobnosť a určite bude spolupracovať. Na druhej strane pacient takýmto prístupom svojvoľne zničil transplantovanú obličku, ktorú mohol už vtedy dostať niekto iný, kto možno ešte dnes na darovanie obličky stále čaká.“ Dať alebo nedať takémuto pacientovi druhú šancu je podľa nefrologičky UNM veľmi zložitá morálna otázka. V praxi sa už s takýmito prípadmi stretla neraz. „Najmä u mladých ľudí. Máme veľa pacientov vo veku 15- 16 rokov, ktorí podstúpili transplantáciu. Obličku im v najčastejších prípadoch darujú ich rodičia. Keď sa však niektorí mladí pacienti osamostatnia a odídu z domu, stávajú sa nekontrolovateľnými. Majú pocit, že musia dobehnúť všetko, čo v detstve kvôli chorobe a rôznym zákazom nemohli robiť. Okrem užívania liekov sa cítia úplne zdraví a tak si povedia, že im nič nie je, výsledky majú dobré a prestanú tie lieky užívať.“ No ako ďalej docentka Dedinská dodala, sú aj takí, ktorí lieky len jednoducho zabúdajú užívať. „Máme aj my pacientov, ktorých musíme pravidelne kontrolovať, či sa správajú zodpovedne.“
Etické otázky, ako sa postaviť k pacientom, ktorí sa k darovanému orgánu postavili nezodpovedne, sú témami aj na odborných nefrologických seminároch. Tento rok sa však pre súčasnú epidemiologickú situáciu mnohé z nich konať nemohli. V súvislosti so svetovým dňom orgánových transplantácií funguje na Slovensku už niekoľko rokov osvetová kampaň Sedem životov, ktorá má za cieľ ľudí informovať o dôležitosti darcovstva orgánov. Jeden darca totiž môže naraz zachrániť život až siedmim ľuďom.
Zdroj: Zuzana Marčeková, Oddelenie marketingovej komunikácie UNM
