Cestovať v čase zatiaľ nevieme, ale ocitnúť sa v minulosti nám umožňujú aj staré fotografie, či pohľadnice. A tak vám prinášame možnosť nahliadnuť do čias minulých, porovnať, ako vyzerali viac či menej známe miesta v Žilinskom kraji kedysi a dnes. Ak máte nejaké vlastné dobové obrázkové či video materiály, pošlite ich s popisom a menom autora na studio@rebeca.sk.
Na fotografii Pavla Socháňa je celkový pohľad na Turčiansky Sv. Martin z roku 1890. Vedeli ste, že v roku 1928 udelilo mesto čestné občianstvo anglickému univerzitnému profesorovi a neúnavnému obhajcovi slovenského národa a Československej republiky, Richardovi Setonovi Watsononovi?
Žilina, ktorá je na zábere zo začiatku obdobia 20. storočia, mala v roku 1928 jazyková problém. Septembrové vydanie Nového človeka kritizuje radnicu, že nedbá na jazykovú správnosť na nápisoch, oznamoch tlačivách i plagátoch, ktoré sú určené verejnosti. Ľudia si z nej robia srandu a neúcta k materinskému jazyku znevažuje žilinskú radnicu v očiach ľudí.
Fotografia bližšie neurčeného dátumu zobrazuje zrúcaniny Starého hradu z konca 13. stor. neďaleko obce Varín.🧐Obec rozvírila pokojné vody dobovej tlače začiatkom septembra 1927, kedy v nej došlo k leteckej dráme: vojenskému lietadlu vypovedal motor a pilot bol nútený núdzovo pristáť. Bohužiaľ, obkolesili ho zvedavci a idúce neovládateľné lietadlo si vyžiadalo obete.
Takto kedysi vyzerala obec, keď sa ešte oficiálne nazývala Gombáš a bola len súčasťou Ľubochne. Ide o záber na Hubovú pred rokom 1948, kedy oficiálne zmenila svoj názov na slovenskú „Hubovú“ a čoskoro nato sa aj vydala na „sólo dráhu“ obce.
Vyšný Kubín vyzeral v roku 1926 ako maľovaný. A o takúto nádheru takmer prišiel v roku 1916, kedy sa Oravou v smere sever – juh prehnalo prudké zemetrasenie: „boli tri otrasy jeden za druhým. V izbách náradie a obrazy silno sa rozhýbali a počasie po zemetrasení sa značne oteplilo.“ Takto zemetrasenie opisovali Slovenské ľudové noviny 28. apríla 1916.
Komu patril tento domček?Rodine Jánošíkových, konkrétne sa v ňom narodil náš zbojník, Juraj v roku 1688. Fotka je z roku 1932. Terchová žila Jánošíkom aj v roku 1935, kedy tu na filmovom popravisku „odvisol“ fešák Paľo Bielik pod dohľadom režiséra Martina Friča. Komparzistami podľa dobovej tlače bolo 200 Zázrivčanov a Párničanov. Film sa premietal v 32 krajinách a zožal veľký úspech aj na medzinárodnom festivale v Benátkach. Zn:Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte!
Na fotke Jána Vyvozila je Turčiansky Sv. Martin a Horváthova ulica, ktorá viedla od Štefánikovho ústavu smerom ku kostolu. Nuž, možno aj ona patrila medzi tie ulice, ktoré sú „zahalené mračnami prachu a ačkoľvek majú polievacie auto, stretnúť ho v meste je veľkou vzácnosťou.“ Takto kritizovala Slovenská politika z 11. októbra 1933 starostlivosť o verejné priestory. Mesto v tomto období vraj získalo pôžičku na vybudovanie vodovodu a hľadalo kvalitné a dostatočné zdroje pod Martinskými hoľami.
Takto vyzerala Žilina v roku 1900, len pár mesiacov potom, ako verejnosť dostala do užívania železničnú trať Žilina – Rajec. O významnej udalosti informovali Ľudové noviny 20. októbra 1899. Na 21 kilometrovom úseku denne vypravili v oboch smeroch po tri vlaky. Možno vás to prekvapí, ale vtedy cesta trvala o polovicu dlhšie, ako dnes: zhruba 70 minút
Pozeráte sa na Evanjelický kostol, faru a školu v Turčianskom Sv. Martine cca v roku 1900. Foto: P. Florek
Záber na Dolný Kubín z roku 1906, foto: Pavol Socháň. V roku 1913 sa mesto dostalo na „vyšší level“ – začalo sa totiž asfaltovať. Píšu o tom noviny Ľudová politika z 15. septembra 1931. Hoci plánovali pokryť hmotou len hlavnú ulicu, v skutočnosti v tom čase bola jedinou ulicou. Takže môžeme smelo prehlásiť, že sa vyasfaltovalo celé mesto 🙂
Záber Pavla Socháňa na Martin od juhu (Jahodníky) po jeho severnú časť (dolná časť mesta) pochádza z roku 1902. Len o šesť rokov neskôr v meste vyšla pre Slovákov prvá učebnica esperanta. Ďalšie prvenstvo si mesto vyslúžilo tým, že v roku 1910 podžupan Koloman Benický menoval do funkcie stoličnej úradníčky slečnu Annu Kossuthovú, ktorá sa tak stala prvou ženou-stoličnou úradníčkou v Uhorsku.
Malá obec v Turčianskych Tepliciach – Ivančiná – je rodiskom Juraja Mojžišoviča (1799 – 1860). Svojho času bol významným chirurgom a primárom viedenskej kliniky Zároveň neúnavne medzi pacientmi aj solventnými osobami propagoval slovenské kúpele, zaslúžil sa o ich propagovanie v zahraničných časopisoch.
Fotografia nahliada do čičmianskej uličky s domami. Spoly dedina – spoly skanzen obľuboval v minulosti napríklad významný fotograf a filmár, Karol Plicka. Vždy sa sem rád vracal, dokonca vydal monografiu venovanú čičmianskym ľudovým piesňam.
Budova mestského a župného domu na námestí v Martine. Postavený bol v 2. polovici 18. storočia ako snemovňa, miesto súdnej stolice, župného archívu, pokladnice a na reprezentatívne účely mešťanov Turčianskeho Svätého Martina. Fotografia bola vytvorená okolo r.1921. Dnes je budova sídlom Turčianskej galérie.
Obec Rakovo, nachádzajúca sa v okrese Martin. Takto vyzeral pred 100 rokmi kaštieľ Benických a stanička Príbovce. Obec Rakovo je napríklad známa tým, že sa v nej narodila Barbora Rakovská – babka Jána Jessenia z otcovej strany. Lekára, ktorý v roku 1600 vykonal prvú verejnú pitvu v našich končinách a o pár rokov neskôr skončil, bohužiaľ, na popravisku s vyrezaným jazykom.
Kostol sv. Martina. Postavený bol v druhej polovici 13. storočia, dodnes sa na stenách zachovali pôvodné fresky zo 14. st. Kostol viackrát vyhorel a v 20. storočí bol rekonštruovaný. Nachádzajú sa v ňom diela ako napr. Pieta od Fraňa Štefunku, obraz Bohorodičky od Martina Benku, je v ňom aj hrobka rodiny Révaiovcov. Fotografia je z roku 1890 a v popredí možno vidieť aj námestie vtedajšieho Turčianskeho Sv. Martina.
Takto vyzeral Vyšný Kubín v čase, keď sa v ňom narodil P. O. Hviezdoslav, aj dlho potom, po roku 1900. Pre obec bola už od 18. storočia typická výroba plátna a súkna, rozvinuté bolo krajčírstvo i kožušníctvo.
Pozeráte sa na fotografiu Dobrovoľného hasičského zboru v Turčianskom Sv. Martine z r. 1873. Snímka vznikla počas cvičenia pred strážnicou na mieste terajšieho amfiteátra.
Hotel Rémi postavili v roku 1907. Bol najreprezentatívnejším hotelom v meste a postupne sa z neho stala akási dominanta Žiliny. V suteréne sídlili obchody ako mäsiarstvo, očná optika, predaj a oprava dáždnikov a iné. V kaviarni sa stretávali slovenskí národovci a ďalšie osobnosti. Budova prešla viacerými prístavbami a rekonštrukciami i názvami: Moskva, Polom podľa vrchu v pohorí Malá Fatra. V súčasnosti nesie názov Palace Hotel Polom.
Pohľad na výstavbu turistickej chaty na Martinských holiach v roku 1947. Do užívania bola odovzdaná o dva roky neskôr. Starú chatu vypálili Nemci počas 2. svetovej vojny.
Takto vyzerala hlavná ulica v Kláštore pod Znievom asi v roku 1914. Noviny v roku 1923 informovali o tom, že medzi Prievidzou a touto obcou začal pravidelne, každý deň, premávať autobus. Celá cesta trvala viac ako 2,5 hodiny.
Takto vyzerali kúpele Rajecké Teplice na pohľadnici, ktorá putovala ku svojmu adresátovi v roku 1900. Prvý „kúpeľný dom“ tu dal postaviť už Juraj Thurzo. Upravil okolie prameňov a vraj sem pozýval svojich priateľov.
Dva čiastkové pohľady na obec Mošovce. Vedeli ste, že mošovský rodák, veliteľ hasičov, milovník esperanta a neskorší veliteľ Zemskej hasičskej jednoty, Miloslav Schmidt, stvárnil postavu grófa Révayho v prvom hranom slovenskom filme Jánošík (1921)? Za svoje zásluhy dostal v roku 1931 rád a uznanie francúzskeho ministerstva obchodu a hospodárstva.
Pohľad na Rajec. Denník Ľudová politika v októbri 1937 informoval, že žilinskí rybári začali zarybňovať Rajčianku na úseku Rajec – Žilina. Do horného toku vpustili 1 700 pstruhov a lipňov, do dolného toku mali vypustiť pstruhy, okúňov, kapre a šťuky O to, aby ryby nepokradli pytliaci, sa malo postarať bdelé oko tamojšej polície.
Záber na rieku Váh pri Kraľovanoch. Možno ešte žijú tí, ktorí si spomínajú na jarnú povodeň v roku 1932: Vtedajšie noviny písali, že trasa Liptovský Mikuláš – Žilina ako aj okolie Žiliny, obec Sučany sú „povážlivo zatopené Váhom“. Vo Vrútkach „kusy ľadovca ako lieskový orech dopadali na strechy a okná domov,“ opisoval denník Slovenská krajina 7. apríla 1932 situáciu.
Fotografia Pavla Socháňa vytvorená po roku 1900. Obec Blatnica má v erbe bodliak Carduus textorisianus, ktorý objavila prvá slovenská botanička Izabela Textorisová. V obci, v ktorej vtedy nebol zavedený ešte ani elektrický prúd, pracovala ako poštárka.
V tomto dome sídlila Turčianska ústredná mliekareň /TUM/. Fotografia je z roku 1937. Autor: P. Florek
Obchodná, peňažná a obytná budova bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice, postavená v rokoch 1939 – 1940, tzv. Fischerovský dom. Kedysi tu sídlila Poľnobanka, v súčasnosti v nej nájdete pobočku UniCredit Bank. Foto: A. Horník
Múzeum Andreja Kmeťa. Múzeum je od svojich počiatkov regionálne vlastivedné múzeum a sídli v prvej budove SNM z roku 1908, ktorú navrhol arch. M. Milan Harminc. Historická foto: P. Florek.
Znievsky hrad sa nad Kláštorom pod Znievom týči už takmer 800 rokov. Kedysi chránil vstup do Turca na starej obchodnej ceste z Ponitria a bol prvým sídlom Turčianskej stolice. Bohužiaľ, mocné sídlo zemepána doplatilo na svoju neprístupnosť a pomaly sa stalo nepohodlným, až jeho sláva zašla nadobro. Takto vyzerali jeho ruiny v roku 1902.
Čo myslíte, zmenil sa tento nádherný chránený skalnatý útvar s jaskyňami za tých zhruba sto rokov? Významným keltským a neskôr slovanským hradiskom na území Oravy bola Ostrá skala, ktorá sa nachádza severne od Vyšného Kubína. Leží v tesnej blízkosti iného významného hradiska – Tupá skala, známeho najmä osídlením z obdobia lužickej kultúry. Z južnej strany je hradisko chránené 50 až 70 m vysokými skalnými stenami, kým severná strana má miernejší sklon, využívaný v praveku na prístupovú cestu.
Takto vyzeral Modrý kúpeľ v Turčianskych Tepliciach v roku 1885. Kúpele sa vtedy volali Štubnianske Teplice. Spokojný návštevník odoslal túto pohľadnicu v roku 1906.
Lietavský hrad bol postavený už okolo roku 1241. Patrí svojou rozlohou medzi naše najväčšie (plocha 1,5 ha). Od polovice 17. storočia začal pustnúť, v ďalšom storočí bol už úplne opustený.
Fotografia Pavla Socháňa zobrazuje Blatnický hrad. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1300. Podľa jednej z legiend odvážny mládenec Blatoň zachránil pred rozzúreným turom slávne nitrianske kniežatá Pribinu a Mojmíra. Zato vraj od nich dostal krásny meč a pozemok na budúci hrad – zrejme po ňom pomenovaný „Blatnický“.
Celkový pohľad na Ružomberok, pečiatka na pohľadnici je z roku 1902. Viete, že je tam jedno z najstarších väzení na Slovensku? O výstavbe nového väzenia pre zhruba 400 odsúdených z Liptova, Oravy, Spiša a Šariša sa písalo už v novinách v roku 1896. Vtedy tu uhorský vojenský minister plánoval výstavbu a vyčlenil na to 400 tisíc uhorských zlatých.
Na zábere neznámeho autora sa týči hrad Strečno, pod ním preteká Váh. Táto oblasť bola vďaka bralám Margita a Besná pre pltníkov doslova postrachom ešte začiatkom 20. storočia. Denník Ľudová politika zo septembra 1926 však informuje, že obávané bralá sú určené na odstrel dynamitom. Napokon sa tak stalo až v 30-tych rokoch a kameň z previsu (Besná) a zubov trčiacich z vody (Margita), bol použitý pri výstavbe železničnej trate.
Takýto pohľad bol na kúpele Lúčky v roku 1922. Trošku sa zmenili, čo poviete? Obec Lúčky leží v Chočských vrchoch neďaleko Ružomberka. Kúpele sú známe od roku 1761, kedy Adam Turjansky postavil prvú kúpeľnú budovu.
Rytina Ľudovíta Rohbocka zobrazuje Oravský hrad. Tajuplné miesto odjakživa lákalo filmárov – v roku 1921 sa tu napríklad točil legendárny Upír z Nosferatu. Pápež Ján Pavol II. ho v roku 1995 zaradil medzi najvýznamnejšie filmy, ktoré rozhodne kvôli ich umeleckej hodnote treba vidieť. Útržky z filmu si vypožičala aj legendárna kapela Queen do klipu Under pressure.
Záber z nakrúcania prvého hraného slovenského filmu Jánošík (1921) bratov Siakeľovcov v Šútove. Nášho zbojníka hral Theodor Pištek, vtedy veľká filmová hviezda, ktorý za mesiac točenia inkasoval 15 tisíc korún. Krásnu Aničku hrala Mária Nováková Fábryová – prvá slovenská filmová herečka, ktorej manžel bol krstňaťom Pavla Országha Hviezdoslava.
Fotografia, zobrazujúca mesto Vrútky, pochádza z bližšie neurčeného obdobia 20. storočia. My však s určitosťou vieme, že v roku 1913 tu existoval plán na výstavbu nemocnice. Vrútocký Červený kríž si totiž na valnom zhromaždení 13. marca 1913 schválil taký plán. Jeho členovia mali na to už viac ako 50 tisíc korún a dokonca aj pozemok, ktorý darovala rodina Fritza Kafendu. O plánoch v 6-tisícovom meste informovali Slovenské noviny. Bohužiaľ, prečo z plánov vzišlo, sme v dobovej tlači nenašli.
Kedysi obec, od 1. januára 2016 mesto Turany – takto vyzeral evanjelický kostol v roku 1911.
Takto vyzerali Korytnické kúpele v čase slávy. Poštová pečiatka na pohľadnici je z roku 1907. Vedeli ste, že v roku 1904 získala tunajšia minerálna voda, ako jediná európska minerálna voda, ocenenie na svetovej výstave v americkom St. Louis? V kúpeľoch sa liečil aj cisár František Jozef a Ľudovít Štúr.
Okienková pohľadnica z bližšie neurčeného dátumu 20. storočia zobrazuje vrútockú hlavnú ulicu, štátne dielne a novú kolóniu. A práve bytová kolónia sa stala terčom kritiky. Robotnícke noviny z 3. októbra 1913 kritizujú železnice za to, že sa zaviazali pred rokmi vystavať ubytovne pre dochádzajúcich robotníkov, ale nič sa neudialo. Ani mesto sa do výstavby bytov nepustilo, a tak bohatli len úžernícki majitelia nájomných izbičiek a bytov.
Zdroj: Literárny archív SNK
