Martin, 16. augusta – Vedeli ste, že včelárstvo má na území Slovenska viac ako tisícročnú tradíciu a veľmi silné korene? Svedčia o tom viaceré významné historické zbierky a publikácie, ktoré má vo svojom depozite Slovenská národná knižnica (SNK) a ktoré zdigitalizovala a sprístupnila na svojej stránke www.dikda.eu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív.
„Najstaršou včelárskou písomnou pamiatkou z čias uhorského štátu je zakladacia listina kláštora v Hronskom Beňadiku, ktorú vydal kráľ Gejza I. v roku 1075 a v ktorej je napísané: … kde daroval som (kláštoru) … včelárov. Týchto povinnosťou bude každoročne dávať dvanásť džberov medu … Chov včiel sa postupne počas nasledujúcich storočí stal významným hospodárskym odvetvím a mal aj tomu zodpovedajúce privilégiá. V rokoch 1775 a 1776 vydala Mária Terézia včelárske patenty, ktorými monarchia podporovala rozvoj včelárstva. Som veľmi rada, že verejnosti môžeme na našej stránke sprístupniť niekoľko zaujímavých zdigitalizovaných publikácií o včelárstve z 18. a 19. storočia“, uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Počiatky včelárstva na území Slovenska siahajú hlboko do antických čias a sú úzko späté s našimi predkami, Slovanmi. Prvú zmienku o včelárení, výrobe medu a medoviny na našom území zaznamenal už grécky diplomat a historik Priscus, ktorý v roku 448 ako posol východorímskeho cisára Theodósia navštívil dvor hunského vládcu Attilu. Miestne obyvateľstvo ho pohostilo neznámym nápojom medos: „Z dedín nám prinášali ľudia potravu, namiesto obilia proso a namiesto vína med, tak menujú to obyvatelia týchto miest.“
Z neskorších období historické pramene o včelárstve – brtníctve pribúdajú a prinášajú nám oveľa konkrétnejšie informácie o získavaní a výrobe medu medzi Slovanmi. Z obdobia Veľkej Moravy sa zachovala zmienka o drevených nádobách (ulidž), do ktorých včely znášajú nektár. Po rozpade Veľkej Moravy a následnom postupnom začlenení jej územia do štruktúr Uhorského kráľovstva včelárska tradícia pretrvala.
Časom sa včelári – brtníci začali združovať do spoločenstiev na čele so starostom, ktorý ich zastupoval pred vrchnosťou a staral sa o to, aby sa dodržiavali artikuly, ktoré obsahovali ich práva a povinnosti. Nezhody medzi sebou riešili aj pomocou právnych dokumentov, akými boli Žilinské rojové právo z roku 1378 či Dolnorakúsky traktát z roku 1678. Prirodzeným vývojom začali včelári – brtníci prenášať kmene stromov s rojmi včiel bližšie k svojim obydliam a používať úle podobné tým dnešným.
Panovník Ferdinand V. v roku 1836 zrušil tzv. malú dežmu, do ktorej patrila aj daň zo včiel. V priebehu 19. storočia sa slovenskí včelári na ochranu svojich záujmov a šírení osvety začali na miestnej a regionálnej úrovni združovať do spolkov. Ako prvá vznikla v Banskej Bystrici Spoločnosť priateľov včelárstva (1810). Podobne sa včelári organizovali do hospodársko-záhradníckych spolkov aj v Spišskej župe (1841), Bratislave (1861), Spišskom Podhradí (1864), Kežmarku (1865) a Košiciach (1865). Podmienky na organizovanie včelárov v celoslovenskom rozsahu sa zlepšili po vzniku Československa, kedy bolo založené Zemské ústredie včelárskych spolkov na Slovensku.
SNK na svojej stránke www.dikda.eu sprístupnila päť zdigitalizovaných významných historických publikácií o včelárstve:
Kaunic, Samuel: Rozmlauwánj o včelařstvj (r.1816)
Kratke Naučenj o Wčeličkách (r.1848)
Toth, A.: Prostonárodní Wčelár (r.1871)
Glosius, Ján: Obsah Potřebných Navčenj (r.1792)
Janza, Anton: Wytah Znowo-Skuseneho Wčelaře (r.1775)
SNK bude v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, pokračovať pravidelne aj naďalej. Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.
Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti.
Miriam Michaela Štefková, hovorkyňa SNK
foto: SNK
