Ján Linceni je spoluzakladateľom detského folklórneho súboru Turiec, ktorý v tomto roku oslavuje 37. výročie vzniku (18. september 1982). Zo všetkých hudobných nástrojov zbožňuje najviac cimbal a jeho snom je dostať domov nejakú heligónku a skúsiť hrať na nej. „Môj otec, o ktorého som prišiel ako 6 ročný, bol všeinštrumentalista, doma sme mali veľa hudobných nástrojov. Na harmonike som začal hrať ako 5 – ročný.“ Mal štyri harmoniky, jedna ostala v Afrike. Svoju cestu k folklóru začal hľadať až od roku 1968. Dovtedy bola jeho prioritou športová gymnastika. Koľko skladieb má v repertoári? „Minimálne na 10 hodín hrania,“ prezradil Ján Linceni v rozhovore. Dodnes má kvôli harmonike, ktorá má 13,5 kila, problémy s krčnou chrbticou. Hráva preto už len posediačky. Na pleciach ju má 2 hodiny týždenne v rámci skúšok. „Čo je pre mňa najväčším ocenením? Keď sa moji bývalí členovia detského súboru pri mne zastavia alebo mi dajú o sebe vedieť. Pre všetkých bývalých aj súčasných členov súboru som Ujo Jano,“ tvrdí Linceni.
Mohlo by vás zaujímať: Martin Ferenčík (70): Naplnili sa moje dve veľké túžby. Robiť niečo okolo športu a spoznávať svet
One comment
Pingback: Pavol Matlovič: Peniaze vyhodené na cestovanie sú pre mňa najlepšia investícia. Najkrajšie sú Srbky | Rádio Rebeca