Uplynulý týždeň sa v Martine zišla špička slovenskej pedopsychiatrie. Konal sa tu dvojdňový odborný kongres – Hlavolamy v detskej psychiatrii, ktorý organizovala Sekcia detskej a dorastovej psychiatrie a Slovenská psychiatrická spoločnosť v spolupráci s Psychiatrickou klinikou Univerzitnej nemocnice Martin.
Kazuistická konferencia mala za cieľ výmenu skúseností, najmä v témach rôznych zložitých prípadov, s ktorými sa detskí psychiatri v praxi stretli. Aktuálne boli najmä dopady pandémie Covid-19 na duševné zdravie detí. Detskí psychiatri bijú na poplach, v tak zložitej situácii, aká momentálne nastala, ešte neboli. Potreba a dopyt po odbornej starostlivosti je kvôli pandémii obrovská. Detská psychiatrička MUDr. Zuzana Matzová, PhD. potvrdila, že pre deti bola pandémia veľmi náročným obdobím. „Dva roky sú pre deti veľmi dlhý čas. Do ich života prišlo nesmierne množstvo zmien, či išlo o dištančné vzdelávanie, obmedzovanie sociálnych kontaktov, úmrtie blízkych – starých rodičov, ale žiaľ aj rodičov. Deti sa nemohli rozvíjať spôsobom, akým by sa potrebovali. Toto sa pretavilo do množstvo ťažkostí, s ktorými momentálne zápasia,“ uviedla MUDr. Zuzana Matzová. Ako doplnila, mnohým deťom takáto situácia spustila rôzne psychické ťažkosti, prípadne im priťažila, ak nejakou poruchou trpeli už v minulosti. „Stretávame sa s deťmi, ktoré sú depresívne, majú poruchy prijímania potravy, násobne sa zvýšilo sebapoškodzovanie, deťom sa narušili vzťahy v kolektíve, s učiteľmi, majú ťažkosti s reguláciou svojich emócií. V škole majú problém sústrediť sa, nevedia obsedieť, majú zhoršené správanie.“
Počet detí s psychickými poruchami začal narastať za posledných desať rokov a pandémia tento stav ešte viac zhoršila. Situácia má za následok nie len zvýšený nápor na ambulancie detských psychiatrov, ale aj na hospitalizácie na detských oddeleniach, ktorých je na Slovensku málo. Jedno z nich je v martinskej nemocnici. Ako potvrdil prednosta Psychiatrickej kliniky UNM doc. MUDr. Igor Ondrejka, PhD., tlak na hospitalizácie a terapie je veľký. „Máme ťažko choré deti, ktoré trpia závažnými depresiami, bipolárnymi poruchami, psychózami. Na našej klinike musíme túto situáciu riešiť veľmi flexibilne, niekedy aj na úkor dospelých pacientov. Snažíme sa skracovať dĺžku hospitalizácie, dospelých manažovať cez denný psychiatrický stacionár. Kliniku posilňujeme aj personálne,“ uviedol počas konferencie.
Svoje skúsenosti priniesla aj hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre detskú psychiatriu MUDr. Terézia Rosenbergerová. „Nárast pacientov je neúnosný. Bolo to obdobie strachu a zmätku. Nie všetky deti mali rovnaké podmienky, čo sa týka dištančného vzdelávania. Na druhej strane, niektoré deti to začali zneužívať. Pribúdajú prípady, že odmietajú chodiť do školy a žiadajú, aby sa aj naďalej mohli vzdelávať dištančne.“ Podľa lekárky medzi deťmi vo veľkom narástla agresivita. „Na sociálnych sieťach pribúda šikanovanie, rôzne návody na sebapoškodzovanie, samovraždy. Deti si ich medzi sebou šíria a súťažia, kto viac zvládne a dospelí im cez média tieto informácie doslova podsúvajú. My sme za posledný mesiac mali v Košiciach tri samovraždy detí, ktoré si spôsob našli práve cez sociálne siete.“ Podľa MUDr. Rosenbergerovej narástli aj rôzne formy závislosti. „A nie len alkoholu a cigariet, deti si kombinujú nezmyselné liečivá bez toho, aby si uvedomovali dosah, ktorý to môže na ich zdravie mať. Je doslova ťažko nájsť niečo, čo ostalo nenarušené,“ dodala.
Detskí psychiatri preto ešte viac apelujú na rodičov, aby si dôkladne všímali správanie svojich detí. Aby sledovali, čo ich zaujíma, čo robia vo voľnom čase a s akými kamarátmi sa stretávajú. Akákoľvek zmena v správaní – ak je dieťa utiahnutejšie, nechce byť s kamarátmi, nebaví ho to, čo ho predtým bavilo, alebo sa mu zmenil režim spánku, menej mu chutí jesť – je pre rodičov signál, po ktorom by mali pátrať.
Zdroj: UNM
