Slovenská národná knižnica (SNK) zdigitalizovala a sprístupnila verejnosti na svojej stránke www.dikda.eu prvý román v slovenčine René mláďenca príhody a skúsenosti z 18. storočia od Jozefa Ignáca Bajzu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív.
„Jozef Ignác Bajza sa pokúsil kodifikovať spisovnú slovenčinu ešte pred Antonom Bernolákom, ale neúspešne. Viedol s ním aj spor o prvenstvo v uvádzaní slovenčiny do literatúry. Bajzov René je dobrodružný sentimentálny román s veľmi výraznou náučnou tendenciou, ide o prvý pôvodný román v slovenskej literatúre. Som veľmi rada, že v depozitoch SNK sa nachádzajú takéto mimoriadne vzácne pôvodné publikácie a knihy s nesmierne vysokou spoločenskou hodnotou, ktoré teraz v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív môžeme sprístupňovať verejnosti“, povedala generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Jozef Ignác Bajza bol praktický a podnikavý človek
Katolícky farár Jozef Ignác Bajza (1755 – 1836) je autorom satír a epigramov. O jeho mladosti sa vie málo. Vyštudoval teológiu na známom viedenskom Pázmáneu a od roku 1780 pôsobil ako kaplán pri kapitule v Trnave. V roku 1783 požiadal o miesto farára v Dolnom Dubovom, kde pôsobil až do roku 1805. V dolnodubovskom období bol Jozef Ignác Bajza literárne najplodnejší. Tu napísal a tlačou vydal prevažnú časť svojich diel. Dolnodubovská fara nebola bohatá, ale Bajza bol praktický a podnikavý človek. Farské polia obrábal vo vlastnej réžii a usiloval sa, aby jeho hospodárstvo bolo vzorom pre tamojších roľníkov. Postavil si aj menšiu pálenicu.
René je román plný dobrodružstiev a exotických príhod
Vstup Jozefa Ignáca Bajzu do literatúry nebol najšťastnejší. Keď v roku 1782 dokončil prvú knihu. Dielo tvorilo tristo epigramov, satirických sentencií o šťastí, láske, priateľstve, cnosti a mravoch, v ktorých Bajza kritizoval rôzne ľudské a spoločenské neduhy. Nakoniec Rozličné verše nevyšli. Tento neúspech Bajzu neodradil a v roku 1782 dokončil prvý zväzok románu René mláďenca príhody a skúsenosti. V otázkach cenzúry bol Bajza už opatrnejší, domácu cenzúru obišiel a imprimatur na dielo dostal od ústredného viedenského cenzora. Dielo vyšlo v polovici roku 1784 a domáca cirkevná cenzúra mohla reagovať už iba ex post. Ústredným motívom prvého zväzku je cesta Reného z Benátok do Tripolisu. Jej cieľom je priviesť sestru Fatimu, od ktorej ho za tragických okolností odtrhli ako mladého chlapca. Na tejto dejovej schéme rozvíja J. I. Bajza celú spleť podivuhodných dobrodružstiev a exotických príhod svojho hrdinu. Druhý zväzok má inú štruktúru a náplň. Skladá sa z jednotlivých epizód, príhod a skúseností hlavného hrdinu, dej sa odohráva v severnom Taliansku, Rakúsku a najmä na Slovensku. Kým prvý zväzok románu je odrazom vnútorného citového napätia autora a má ťažisko vo vymyslených exotických dobrodružstvách svojho hrdinu, druhý je výsledkom bystrého pozorovania konkrétnej skutočnosti. Jozef Ignác Bajza tu podáva ostrú kritiku spoločenských pomerov na Slovensku.
Na stránke SNK www.dikda.eu sa nachádzajú tieto diela Jozefa Ignáca Bajzu:
Jozef Ignác Bajza – Anti-Fándly, aneb Dúwerné zmluwánj – 1789
Jozef Ignác Bajza – René Mládenca Príhodi, a Skusenosti – 1783/1785
Jozef Ignác Bajza – Práwo o Žiwenj Farárůw. Pressburg – 1787
Jozef Ignác Bajza – Cwičenj Pobožnosti z Písma Swatého – 1791
SNK v digitalizácii pokračuje
SNK bude v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, pokračovať pravidelne aj naďalej. Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.
Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti.
autor: Miriam Michaela Štefková